cwbe coordinatez:
101
63533
635429
21798

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::68
total children::24
8 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Ternac0
janella0
.:stigma:.0
Zanna0
mattoni0
290
kata mach0
Avathar68400
Toth0
NiO0
lbnd0
lupus yonderboy0
kris rubin0
IDENTITA0
bdY0
dnes nie je ...0
asety0
Rekonoiterer0
druhyzmysel0
sob0
r@sto0
(((:)))[Lock...0
neon0
bgdny0
mrkrm0
paskudnyk0
Wayfarer0
afross0
f0rk0
..............0
t0mix0
@OMs0
r0
klepeta0
C0
terorrist0
dorje0
8310
toxygen0
xado0
jc0
frenky0
martin v0
samoo0
Abe0
magus0
rx0
.NarayaN.0
Joker0
frr0
0
aarin0
pekand2
dogmaT10
blahblah10

Godelov teorem je jedna z najpozoruhodnejsich matematickych (resp. logickych) viet Vysvetlit, to co Hofstadterovi zabralo celu fantasticku knihu Godel, Escher, Bach v kratkom clanku tak, aby to pochopil kazdy je asi nemozne, ale za pokus to stoji. Enjoy this metamathical trip into sphere of unknown.:::p> Heisenbergov princíp neurcitosti, Einsteinova teória relativity a Godelov teorém o neodvoditených vlastnostiach formálnych systémov sú 3 vedecké "objavy" ktoré najviac ovplyvnili myslenie a vedu 20.storocia, píse v svojej fascinujúcej knihe Godel, Escher, Bach odborník na umelú inteligenciu a v oblasti kognitívnych vied Douglas Hofstadter. Zatial co sa vsak vety ako "vsetko je relatívne" a "akt pozorovania mení výsledok pozorovania" stali uz de facto súcastou frazeologického slovníka, Godelov teorém je mimo vedeckej obce takmer neznámy. Na prvý pohlad sa naozaj jedná o velmi tazko uchopitelný koncept, za ktorým vsak stojí nádherne jednoduchá myslienka ktorú sa pokúsim v tomto texte objasnit.

Co je to pravda? Ako odlísit pravdivé tvrdenie od tvrdenia nepravdivého? Zabudnime teraz nachvílu na kazdodenné aspekty tejto otázky a zamerajme sa na matematickú pravdu. Uz od cias antického Grécka sa matematici a logici snazili zistit ktoré výroky sú pravdivé - a teda môzu byt povazované za vetu (teorém ) a ktoré nie. Avsak az v posledných dvoch storociach boli dosiahnuté ozajstné pokroky najmä vdaka tzv. formálnej logike.

Základom formálnej logiky je formálny systém. Predstavme si, ze máme urcitú mnozinu symbolov pomocou ktorých môzme daný výrok napísat. Napr. symbol + reprezentuje operáciu scítania, E (resp. existencný kvantifikátor) znamená "existuje .... pre ktoré platí", A (resp. univerzálny kvantifikátor) znamená " pre vsetky .... platí". Taktiez môzme vyuzívat aj logické symboly ako &-A, v-alebo, <=> iba ak, ~ negácia, a lubovolné mnozstvo premenných ktoré si môzme oznacit ako x,y,z, resp. x' y' z', x'' y'' z'' atd.
Z týchto symbolov máme zostavené axiómy - základné kamene formálneho systému. Axiómy sú ZJAVNÉ pravdy ktoré uz nieje nutné dalej dokazovat ako napr. Aa:(a+0)=a - pre vsetky a platí, e a plus nula je rovné a, alebo Aa:(a.0)=0. Vo formálnom systéme máme k dispozícii aj tzv. procedurálne pravidlá - co sú vlastne pravidlá ktoré nám hovoria ako z jedného pravdivého výroku vytvorit iný pravdivý výrok - napr. ak je výrok P pravdivý, potom aj negácia jeho negácie je pravdivá - ~~P=P alebo ak výroky r=s a s=t sú pravdivé, potom aj výrok r=t je pravdivý. Tieto pravidlá sú taktiez evidentné, sú proste súacstou sveta v ktorom zijeme, alebo ich tak aspon vnímame. Za hranicami axiómov uz zostáva len viera v ich nespochybnitenost, pravdaze ludská mysel môze íst este dalej a môzete pochybovat o ich pravdivosti, v lepsom prípade objavíte celú novú matematickú teóriu (to sa stalo s Euklidovou geometriou po znegovaní axiómu o rovnobezkách), nuz a v horsom prípade rozsírite uz beztak siroké rady matematikov s psychickou poruchou.

A tak pomocou procedurálnych pravidiel môzme z jednotlivých axiómov získat pravdivé resp. nepravdivé vety, ktoré môzme následovne taktiez kombinovat podla procedurálnych pravidiel do stále nových a nových viet. Celé odvodenie matematického teorému z pár základných axiómov sa nazýva dôkaz. Bolo by to naozaj velmi príjemné, nielen pre matematikov, keby sa podarilo vytvorit formálny systém z ktorého by sa nielene dala odvodit pravdivost alebo nepravdivost lubovolného matematického tvrdenia , ale dokonca by sa v rámci tejto schémy dalo dokázat ze tento systém je bez akéhokolvek sporu. K vytvoreniu takéhoto systému vyzval matematikov anglican David Hilbert , pokúsili sa o to napr. Russell s Whiteheadom v ich slávnom diele Principia Mathematica. Ale márna bola ich snaha pretoze v roku 1931 25 rocný rakúsan Kurt Godel v krátkom texte nazvanom "O formálne nerozhodnutelných vlastnostiach formálnych systémov" rozdrtil Hilbertov program na prach a ukázal ze úplná pravda bude vzdy mimo ludského chápania.

Jedna cast Godelovho teorému je komplikovaná a jej vysvetlenie by zabralo aj celú knihu. V podstate sa jedná o to, ze Godel ukázal ze vsetky matematické vety sa dajú zoradit a teda aj ocíslovat a následne proces samotného dokazovania nieje nic iné ako aritmetická operácia. Predstavme si ze máme zoradené a ocíslované vsetky matematické vety s jednou premennou w, potom kazdej tejto vete P je priradené císlo n (jej poradie). Máme vlastne výrok Pn(w) ktorý , ak je syntakticky správne zostavený, nám nirco vraví o vztahu císel n a w. Taktiez aj vsetky dôkazy - teda vety a pravidlá vedúce k vytvoreniu danej vety sa dajú ocíslovat, a kazdému z nich môzme priradit císlo n takze Tn nám oznací konkrétny n-tý dôkaz poda nasej zoradovacej schémy ( toto konkrétne zoradenie a ocíslovanie bolo najtazsou castou Godelovej vety, a moje vysvetlenie je velmi ale velmi nepresné ale pre pochopenie základnej myslienky postacuje ).

Môzme teda zostavit vetu : ~Ex [ Tx dokazuje Pw(w) ] - "Neexistuje x, také, e Tx dokazuje Pw(w)." Táto veta je naozaj korektne formulovanou vetou, kedze, ako som uz napísal, vdaka Godelovmu císlovaniu je operácia dokázania aritmetickou operáciou ktorá sa dá vyjadrit v kazdom formálnom systéme ktorý aritmetické operácie umznouje (napr. standartná teória císel, a vsetky komplexnejsie formálne systémy ). Takze táto veta nám vraví ze veta Pw(w) sa nedá dokázat. Kedze sme vlastne pomocou existencného kvantifikátora "neexistuje" odstránili x, máme výrok o jednej premennej w. Kedze máme zoradené a ocíslované vsetky matematické vety o jednej premennej , aj tejto nasej vete "Neexistuje také x, ze Tx dokazuje Pw(w)" môme priradit císlo k, takze vlastne Pk(w) = ~Ex [ Tx dokazuje Pw(w) ] .

A teraz prichádza na rad druhá cast Godelovej úzasnej myslienky. Preskúmajme túto výrokovú funkciu pre specifickú hodnotu premennej w = k. Získame vetu ~Ex [ Tx dokazuje Pk(k) ] = Pk(k) .
Výrok Pk(k) znie "Neexistuje x také, ze Tx dokazuje výrok Pk(k)". Má táto veta dôkaz v rámci násho formálneho systému ? Má jej negácia dôkaz? Odpoved na obe otázky je "nie". Pokial by totiz daný dôkaz existoval, veta by bola pravdivá a hovorila by nám ze ziadny dôkaz nemá, co by vsak znamenalo ze sme zle vystavali nás formálny systém lebo umoznuje dokázat nepravdivé tvrdenia. Takze jediná alternatíva je taká, ze naozaj neexistuje ziadny dôkaz výroku Pk(k). A to je predsa presne to, co nám táto veta hovorí a preto je pravdivá, takze sme nasli pravdivý výrok mimo násho formálneho systému ! A co negácia ~Pk(k) ? Kedze Pk(k) je pravdivý výrok, jeho negácia, výrok Pk(k) "Existuje x také, ze Tx dokazuje Pk(k) " je nepravdivá ! Avsak v nasom formálnom systéme predsa nemôzeme dokázat nepravdivé tvrdenia a preto Pk(k) aj jej negácia lezia mimo nás formálny systém !

Vetu Pk(k) resp. jej negáciu môzme dosadit ako dalsí axióm do rozzíreného formálneho systému, ale toto nás problém nevyriesi pretoze aj v tomto formálnom systéme (s úplne inými vlastnostami, môzme dospiet k tzv. mnozine supernatural - nadprirodzených císel, co uz je vsak na tento clánok silná káva )dospejeme podobným uvazovaním k podobnému výroku Pl(l), a to isté sa nám stane aj vo formálnom systéme do ktorého sme za axióm dosadili negáciu Pk(k). K comu Godel vlastne dospel ? Dospel k tomu ez kazdý formálny systém v ktorom sa dajú opísat základné aritmetické operácie , teda uz napr. velmi jednoduchá teória císel, je nekompletný, existuje mnozstvo pravdivých výrokov ktoré sú proste nedokázatelné !!

Smutná správa ? Pre presvedceného matematického formalistu urcite, ale inac to ani tak smutná správa byt nemusí. Uz len to, ze Godel dospel k tomuto teorému nieco vypovedá o podstate ludského vedomia. Keby bol ludský mozog len deterministický systém dodrzujúci isté algorytmy a formálne pravidlá, Godel by proste k tejto vete nikdy nemohol dospiet. Dospel k nej, pretoze clovek má schopnost rozmýlat nielen v rámci formálneho systému ale má taktiez schopnost íst vyssie, íst meta (meta meta, meta meta meta ad infinitum ), uvazovat a argumentovat mimo akýkolvek formálny systém. Taktiez vieme, ze koncept matematickej pravdy je ovela ovela sirsi ako akýlkovek formalizmus. Ako keby mal nakoniec Platón pravdu a tam niekde bol svet matematických ideí , prekrásny a nekonecný, ktorého my vzdy uvidíme len matný tien.





0000010100063533006354290002179802688693
..............
 ..............      13.10.2006 - 12:45:01 , level: 1, UP   NEW
paradox klamara.
(1)Vsetci kretania su klamari. [povedal kretan]
(2)Vsetci kretania su klamari a to, co hovorim ja, je pravda. [povedal kretan]

paradox holica.
Zil holic ktory mal zasadu ze holil kazdeho v dedine, kto sa neholil sam.
Moze holic oholit sameho seba a neporusit zasadu?

no porozmyslajte..

000001010006353300635429000217980268869303588535
neon
 neon      08.01.2008 - 18:10:06 , level: 2, UP   NEW
Co sa tyka toho holica:
ak poviem ze zjem vsetky marhule co su na stole, neznamena to ze nezjem aj hrusky..

..nespravna formulacia otazky vzhladom na zamer, myslim.

000001010006353300635429000217980268869302778184
klepeta
 klepeta      27.11.2006 - 20:10:03 , level: 2, UP   NEW
a moze holic neoholit sameho seba a neporusit?

00000101000635330063542900021798026886930277818405040426
toxygen
 toxygen      30.11.2009 - 00:33:02 , level: 3, UP   NEW
nie, je to Rusellov paradox, kazdy musi byt oholeny.

iny vyklad:

pises knihu, v ktorej bude zoznam knih, ktore necitovali same seba.

otazka, zapises do tejto knihy aj tu knihu, ktoru prave pises? (ak hej, tak zrazu uz na seba odkazuje a nepatri tam, ak nie, tak na seba neodkazuje a patri tam)

alebo v matematickej reci:
mas mnozinu vsetkych mnozin, ktore neobsahuju same seba.
povedzme mnozina kartezskych sucinov { (1,1), (0,0) } neobsahuje sama seba.
mnozina kartezskych sucinov { (1,1), (0,0), { (1,1), (0,0) } } obsahuje sama seba.

majme mnozinu mnozin, ktore neobsahuju same seba.
pridame do nej vsetky mnoziny, ktore ktore neobsahuju sami seba, ale tym padom by sme do nej mali pridat aj tuto mnozinu, ktoru prave tvorime, pretoze ta neobsahuje samu seba. ale akonahle ju pridame, tak zacne obsahovat sama seba a tym padom tam nepatri.

takze nie, holic sa nemoze neoholit a neporusit pravidla.

000001010006353300635429000217980268869302717312
C
 C      27.10.2006 - 10:38:06 , level: 2, UP   NEW
A ten druhy vychadza z nesplnenia axiomov teorie mnozin.

00000101000635330063542900021798026886930271731205040395
toxygen
 toxygen      30.11.2009 - 00:14:39 , level: 3, UP   NEW
1) ktorej teorie mnozin (je ich viac, tej Cantorovej?)
2) ktorych axiomov konkretne?

0000010100063533006354290002179802688693027173120504039505042795
C
 C      01.12.2009 - 09:52:09 , level: 4, UP   NEW
1) Zermelo-Fraenkel
2) neviem:)

000001010006353300635429000217980268869302717309
C
 C      27.10.2006 - 10:37:24 , level: 2, UP   NEW
Nespada do oblasti formalnej logiky - samoreferencia, veta nemoze hovorit o vlastnej pravdivosti.

00000101000635330063542900021798026886930271730905040399
toxygen
 toxygen      30.11.2009 - 00:18:11 , level: 3, UP   NEW
preco by nemohla?

tato veta je pravdiva vtedy a len vtedy ak je pravdiva. (1)

negacia:

tato veta je pravdiva a zaroven tato veta nie je pravdiva alebo tato veta nie je pravdiva a tato veta je pravdiva. (0)

nebodaj som porusil nieco, ked som spravil vetu so self-reference?

0000010100063533006354290002179802688693027173090504039905042791
C
 C      01.12.2009 - 09:51:30 , level: 4, UP   NEW
minimalne to nie je veta v jazyku prvoradovej logiky, ktory nema prostriedky na vyjadrenie "tato veta", teda by si musel postupit na vyssiu uroven jazyka, aby si mohol hovorit o pravdivosti nejakych viet (sformulovanych v nizsom jazyku)

0000010100063533006354290002179802042702
Mios
 Mios      20.12.2005 - 17:03:23 , level: 1, UP   NEW
Pekny clanok mozno iba taky maly detail:
(a.0)=0 nie je nazozdiel od a.1=1, a+0=0 axiom.
Ak chceme dospiet k tomu ze a.0 = 0 musime to dokazat.

a.0 = 0
a.(0+0) = 0
a.0 + a.0 = 0 // + -(a.0)
a.0 + a.0 + -(a.0) = 0 + -(a.0)
a.0 + 0 = -(a.0)
a.0 = -(a.0) => a.0 = -(a.0) = 0

000001010006353300635429000217980204270202068117
lbnd
 lbnd      04.01.2006 - 10:11:44 , level: 2, UP   NEW
a.0=0 bol(je) axiom v peanovej aritmetike, z kt. goedel vychadzal
(nemal tam myslim napr. a+0=0, to vyplyvalo z nejakych inych vlastnosti/axiom)
inak mas pravdu

000001010006353300635429000217980204270202043115
t0mix
 t0mix      20.12.2005 - 21:30:08 , level: 2, UP   NEW
a.1=1 ^ a+0=0 su axiomy? .. asi som to zle pochopil, ale nechapem to =)))

0000010100063533006354290002179801973862
Keram
 Keram      09.11.2005 - 20:57:15 , level: 1, UP   NEW
peregrin:
http://jarda.peregrin.cz/mybibl/HTMLTxt/378.htm

0000010100063533006354290002179801973351
Toth
 Toth      09.11.2005 - 15:42:19 , level: 1, UP   NEW
Pekny to clanok...

0000010100063533006354290002179801615364
       11.05.2005 - 00:41:55 , level: 1, UP   NEW
matematika je schopna podla mojho nazoru vsetko vysvetllit. dokonca aj v tomto texte je kus matematiky. keby som tu napisal nieco co by nam nedavalo ,ze vypocet = skuska spravnosti (L=P) ,tak by som tu pisal nepravdu. ak by slo o vylepsenie skore pre mna ,tak by to mohlo byt kludne pokritectvo .

core@chaos.sk

000001010006353300635429000217980161536402688659
..............
 ..............      13.10.2006 - 12:31:32 , level: 2, UP   NEW
matematika je 'len' jazyk ktorym opisujes svoje okolie (svet) a vsetky fenomeny ktore v nom prebiehaju. podla mna je nad MATEMATIKOU METAFYZIKA lebo ona nie len opisuje ale aj vysvetluje.

000001010006353300635429000217980161536402011368
rx
 rx      02.12.2005 - 16:03:31 , level: 2, UP   NEW
matematika moze vysvetlit vsetko, ale ako pre koho, staci ze neveris niektorym jej zakonitostiam a je to cele v prdeli. chapes, preco by 1+2 malo byt prave 3? lebo to niekto povedal? Je jasne, ze keby sme sa neuzniesli pouzivat jeden vzor tak by sme sa nikde nedostali, ale aj tak mi to pride hlupucke. existuje subjektivna pravda, objektivna nikdy nebola, nie je a ani nebude, pretoze ak verite v nekonecny vesmir, tak aj v nekonecno ludi a stale sa najde niekto, kto s vami nebude suhlasit. a ak ho nenajdete, tak to budem ja, uz len z principu:D Kazdy avsak mame /ako to nazval kamarat/ svoj subjektivny vesmir...

00000101000635330063542900021798016153640201136802011670
..............
 ..............      02.12.2005 - 19:17:08 [1K] , level: 3, UP   NEW
1+2=3 v dvojkovej sustave nie preto lebo to niekto povedal, ale preto ze je to tak zadefinovane, matematika a jej cast logika (formalna-aristoteles) je postavena na axiomach, teda vyrokoch ktore su vzdy pravdive. to je _pravda_ . pravda nie je subjetiktivna ale ked nieco vyslovis a bude to platit vzdy, bude to pravda.

ad subjektivny vesmir: aristoteles nam definoval vesmir kt je konecny,vyplneny(eter),gulaty a dokonaly. skoda ze definicie nepostavil s dorazom na pozrovania a presvedcenia argumentoval svojskym stylom.bol totiz
ovplyvneny astrologiou a nabozenstvami, musel stavat teorie na (vtedajsich)
dogmach a teda bol vo velkej casti svojho astronomickeho diela mimo pravdy.
prave toto je problem subjektivneho chapania vesmiru (ty si mal na mysli vesmir ako okolie, ja konkretizujem a parafrazujem), ked si ovplyvneny nie axiomami cize pravdou ale teoremami ci dogmami.potom si vytvaras sice svoj nazor ale zakladas ho na nazoroch inych.

0000010100063533006354290002179801615364020113680201167002038831
..............
 ..............      18.12.2005 - 17:18:05 , level: 4, UP   NEW
*oprava

1+2=3 v desiatkovej sustave

*2.oprava

axiomy nemozu byt definovane lebo z nich vznikaju defincie

0000010100063533006354290002179801615364020113680201167002015246
rx
 rx      05.12.2005 - 13:05:25 [1K] , level: 4, UP   NEW
ak je pravda teda objektivna, spital by som sa ta co je to objetkivita, pretoze objetivne nie je /aspon podla mojej malickosti/ nic. ide o to, ze si ma nepochopil spravne, nejde o to ci to niekto povedal, zadefinoval a pod. ale ide o to v co veri clovek samotny... napr. poviem si, ze viem lietat. praktizujem chodzu avsak ja sam uverim tomu, ze pri tom letim. to znamena ze dokazem lietat, aspon podla seba a ostatny ma nezaujimaju... sila sugescie je kruta vecicka... subjektivny vesmir je u mna prave toto. to ze kazdy zije vo svete aky si vytvori... chapes, zabudni na chvilu, ze 1 je 1 a 2 je 2... ja si mozem povedat, ze 1+3 je 5, z toho odvodim, ze 5-3 je 1 a ze cislo 2 ani 4 neexistuje alebo si poviem, ze ciselne poradie za sebou je 1,3,2,5,4,6... atd. a nemozes mi to vyvratit, ty veris v ciselne poradie 1,2,3,4,5... lebo ta to tak naucili v skole a mas to zakorenene v hlave, myslis si, ze to tak ma byt a subketivny vesmir je prave o tom, ze to tak byt nemusi... pozri ja mozem povedat, ze jablko je modre a nevyvratis mi to, lebo v porovnani s tvojim svetom je u mna zelena modru a modra zelenou. no, to boli iba take prikladiky. dufam, ze si nemyslite, ze som uplny cvok

000001010006353300635429000217980161536402011368020116700201524602038827
..............
 ..............      18.12.2005 - 17:16:44 , level: 5, UP   NEW
objektivna pravda = taky obsah nasich poznatkov, ktory odraza skutocny stav vecí
a nezavisi na priani (subjektivnom chapani) cloveka alebo na
dohode medzi ludmi

btw: objektivita je polyvyznamove slovo

Ja sa nesnazim nechapat ta ale snazim sa ti vysvetlit co je pravda a
kde ju najdes. Pravda sa neda vyvratit lebo potom by prv existovala a
neskor prestala byt, teda mohla by zaniknut ci zmenit sa. alebo ak by
nikdy neexistovala, potom by si ju ani nemohol vyvratit lebo nie je. ak
by neexistovala ale mohla vzniknut bola by nevzniknutelna, pretoze pripusta
vznik. ak by teda mala vlastnosti nevzniknutelneho moholo by sa tam nastat
striedave bytite a nebytie, co je pre pravdu nemozne, nemoze vzniknut a
prejst z povodneho bytia do neskorsieho nebytia ci z povodneho nebytia do
neskorsieho bytia. dalsiu chybu v takom zmyslani predstavuje uz samotny
termin 'vyvratit' pravdu. ako by si ju chcel vyvratit? ved z hladiska
formalnej logiky nemozes vyrok dokazat(vyvratit) inak ako na zaklade vyrokov
uz dokazanych teda analogicky musia existovat vety ktore su spravne bez dokazov.
mozes vyvratit pravdou pravdu? nemozes vyvratit pravdu nicim inym ako pravdou.

Rovnitka medzi pravdou a axiomou sa nevzdam. diskusia je momentalne o pohlade
na svet ocami idealistu(ty) resp. materialistu(ja) a uz sa tu nic nevyriesi.
Hadam si si nieco z toho vzal, ze som nepisal nadarmo.

000001010006353300635429000217980161536402011368020116700201524602019702
..............
 ..............      07.12.2005 - 16:46:53 (modif: 07.12.2005 - 17:10:26), level: 5, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
skusim reagovat aby si poxopil ake bludy trieskas

existuje subjektivna pravda, objektivna nikdy nebola, nie je a ani nebude, pretoze ak verite v nekonecny vesmir, tak aj v nekonecno ludi a stale sa najde niekto, kto s vami nebude suhlasit.

ako moze byt pravda subjektivna? moze byt predsa nieco co plati pre vsetkych
rovnako a vzdy, ine pre niekoho ineho?

ak je pravda teda objektivna, spital by som sa ta co je to objetkivita, pretoze objetivne nie je /aspon podla mojej malickosti/ nic. ide o to, ze si ma nepochopil spravne, nejde o to ci to niekto povedal, zadefinoval a pod. ale ide o to v co veri clovek samotny...

ja som nepovedal ze je pravda objektivna. pravda nema ziaden privlastok, skus to poxopit, to bolo aj ucelom prveho prispevku. pravda nie je ani subjektivna. ked chces napadat pravdu, napadas logiku, skus si precitat a poxopit nasledovne:

"Logika je veda skúmajúca pravdivostnú hodnotu logických výrazov vzniknutých operáciami a reláciami s logickými objektmi, s možnos?ou ich aplikácie na správne usudzovanie, myslenie, či v technike."

"Myslenie je rozumová aktivita, proces vedomého odrazu reality (vlastnosti, vz?ahov a súvislosti medzi vecami a javmi) spájanej myšlienkovými operáciami s konštruktmi, ktoré sú mimo bezprostredného zmyslového vnímania."

ked si chces vytvorit vlastny formalny system a vytvorit si rozne premenne
pre rozne javy, pokojne. ale taktiez ho budes musiet postavit na axiomach lebo
bez nich by sa ziaden vyrok nedal dokazat a teda ani vyvratit a samozrejme urcit jeho pravdivostna hodnota.

btw:nemas problem s autoritami? mozes si tvrdit ze vsetko su to len veci ktore uz niekto povedal, ale logika(pravda)je nieco viac, len do toho nevidis.

ps:ku prikladom co si pisal ti poviem len to, ze ak plati ze 3>2 tak musi ist po 2ke 3ka, ci uz chces alebo nie. cize vseobecne ak plati ze viac>menej musi ist v postupnosti najprv menej az potom viac.. teda ja v take poradie nemusim verit, viem rozlisit co je menej a co je viac.matematika to uz zapise(tri prvky-3, dva prvky-2 tzn 3>2 => 2,3 )..

00000101000635330063542900021798016153640201136802011670020152460201970202027355
rx
 rx      12.12.2005 - 12:56:58 , level: 6, UP   NEW
1, subjektivna pravda moze byt a aj existuje, povedzme, ze pre danny jav existuje strasne vela pochopeni, ked male dieta veri v to, ze bocian nosi deti a my vieme ako sa rodia napr. viem, ze chces povedat, ze jedno z toho je spravne a deti trieskaju bludy ale oni tomu veria t.j. subjektivna pravda /resp. nepravda objektivna/. male dieta sa ti vysmeje ked povies svoj nazor, lebo dobre vie a aj mamicka mu povedala, ze deti, ano jozko, nosi bocian... pochopil?

2, dalej.. vobec si ma nepochopil, logika ako taka musi byt objektivna, len pomenovania a chapanie je subjektivne.. je jasne, ze musia platit principi ako ze viac je viac ako menej, ale pomenovanie veci a zaradenie ich do systemu je uz bohuzial subjektivne... v mojom poradi 1,3,2 plati ze 3 je menej ako 2...

ide o to, ze ja o koze ty o voze....

0000010100063533006354290002179801615364020113680201167002015246020197020202735502027374
rot
 rot      12.12.2005 - 13:05:45 , level: 7, UP   NEW
ako moze byt logika objektivna? nie je nevyhnutne abstrakciou od (dynamickej) reality?

000001010006353300635429000217980161536402011368020116700201524602019702020273550202737402027716
rx
 rx      12.12.2005 - 15:29:25 , level: 8, UP   NEW
keby nebola objektivna tak by predsa nebola platna..., je to subor, ktory je jasny,znamy a urcity a vseobecne platny tj musi byt objektivny, aj ked v podstate ak ho niekto porpie alebo ho neuzna tak sa stava neobjektivnym, stale je vsaq vseobecne platnym...

00000101000635330063542900021798016153640201136802011670020152460201970202027355020273740202771602037886
..............
 ..............      17.12.2005 - 23:10:44 , level: 9, UP   NEW
Pravdivostná hodnota "pravda" je priradená výroku, ktorý je adekvátnym odrazom daného faktu. Pravdivostná hodnota "nepravda" je priradená výroku, ktorý je negáciou, opakom adekvátneho odrazu daného faktu.

Takto možno ohodnoti? výroky alebo výrokové formy. V matematickej logike sa pod pravdivostnou hodnotou pravda chápe trieda pravdivých výrokov; a nepravda, trieda nepravdivých výrokov.

Oznamovacia veta či súd, vo výrokovej logike mu hovoríme výrok.
Tu prechádzame od neurofyziológie, cez lingvistiku k logike.

Výrok je logický výraz (či vyjadrenie), ktorý má presne jedinú pravdivostnú hodnotu. Je to požiadavka výrokového počtu ako teórie; a to princípu vylúčenia tretej možnosti a princípu sporu.

0000010100063533006354290002179801615364020113680201167002015246020197020202735502027374020277160203788602037889
..............
 ..............      17.12.2005 - 23:12:27 , level: 10, UP   NEW
bavime sa este o existencii pravdy?

000001010006353300635429000217980161536402011368020116700201524602019702020273550202737402027716020378860203788902040129
rx
 rx      19.12.2005 - 12:50:04 , level: 11, UP   NEW
no jo, ale stale mozes povedat vyrok, ktory nebude pravdivy, ale ty mu budes verit.... ako: bocian nosi deti lol vo tom to je...

00000101000635330063542900021798016153640201136802011670020152460201970202027355020273740202771602037886020378890204012902044922
..............
 ..............      21.12.2005 - 20:11:28 , level: 12, UP   NEW
2038827

00000101000635330063542900021798016153640201136802011670020152460201970202027355020273740202771602028154
rot
 rot      12.12.2005 - 18:45:08 (modif: 12.12.2005 - 18:59:55), level: 9, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
no, ale platna je vzdy len ako abstrakcia od objektivnej reality (v zmysle vonkajsieho sveta mimo subjektovej mysle). pravidlo A <> ~A (a sa nerovna non-a) plati pri idealnych objektoch (ktore su v nasich mysliach, "hlavach"), ale nemusi nevyhnutne platit pri objektivne realnom. preto je v istom zmysle logika vzdy "subjektivna", nie? ja som mal z logiky ecko, tak sa len tak pytam.

0000010100063533006354290002179801615364020113680201167002015246020197020202735502027374020277160202815402035133
rx
 rx      16.12.2005 - 08:03:12 , level: 10, UP   NEW
no... v podstate sme sa dohodli...





axone main
axone projekt haluz
axone Pritomnost
axone Douglas Hofstadter - GEB