otazka zabijania v lekarskom povolani:
ak je dieta ulozene mimomaternicovo, alebo aj vnutromaternicovo ale matkin stav je ohrozeny, tak mam pravo plod usmrtit (hoci sa v pastoracnej medicine na katolickej bohosloveckej fakulte uci nieco ine - perlou su slova pana Korca- co uz je to za zivot zeny, ked ani dieta nevie donosit).
Ucili ma, ze zivot matky je vzdy prednejsi, je to logicke, plod do 24. tyzdna nereaguje na podnety zvonka, nema vyvivinutu mozgovu koru a hlavne nie je samostatne zivotaschopny. A teraz stoji za uvahu, ci nepriame ohrozenie zivota matky nelegalnym potratom alebo samovrazdou je indikaciou, alebo nie je.
Nie je monstrum lekar, ktory nepomoze zufalej zene, ktora uplne vazne planuje samovrazdu ?
Uhol pohladu.
V kazdom pripade, este raz podotykam, ja sam som tu na klinike povazovany za cudaka, pretoze neskutocne frflem na zeny s UPT.
Klasicky pripad, a potom som sa musel nad sebou zamysliet - zena lezala u nas na udrziavanie tehotnosti, dvojicky, cele vianoce prelezala v nemocnici. Ma uz doma 2 deti. Prepustili sme ju domov, prihlasila sa v 12. tyzdni na prerusenie. Ked to hlasili rano tak som vybuchol, nadaval, ze nech celu predoslu hospitalizaciu zaplati, co je to za zensku a tak, navrhoval som sterilizaciu (bol som naozaj nasraty)...
Ale...
Pani pocas jej hospitalizacie opustil manzel, nasiel si inu, nechal ju samu s dvoma detmi a dvojickami. Co mala robit ? Sama dve male deti a k tomu dvoch novorodencov neuzivi, socialka by jej deti vzala (problem aj s byvanim a tak). Co ked bude musiet s dvojickami lezat celu tehotnost v nemocnici, kam da deti ? Z coho budu zit ?
Trosku som sa za svoje unahlene reakcie hanbil.