O návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnos?ami o práve uplatňova? výhrady vo svedomí (ďalej v texte označovanom ako „zmluva“) sa debatuje vo všetkých možných médiách. Málokto si však uvedenú zmluvu prečítal a preto teraz podrobne rozvediem, čo obsahuje.

Zbavenie právnej zodpovednosti

Základom zmluvy, od ktorého sa všetko ostatné odvíja je článok 6, odst 1.:

„Konanie, ktoré je dôsledkom uplatnenia výhrady svedomia podľa tejto dohody vylučuje právnu zodpovednos? osoby, ktorá uplatnila toto právo.“

To znamená, že človek uplatňujúci výhradu svedomia nie je za svoje konanie právne postihnuteľný. To je najsilnejší nástroj tento zmluvy stavajúci názor nad zákon. Už zo samotného tohto ustanovenia vyplývaju určité nejasnosti, ktoré nebude ľahké právne vyrieši? (čo napríklad spravi? so študentom, ktorý sa odmietne uči? učivo neodpovedajúce jeho náboženským presvedčeniam?)

V zákonoch Slovenskej republiky existujú miesta, kde je nejaká činnos? postavená mimo právnu zodpovednos?. Je však vždy jasne definovaná a ohraničená obmedzeniami. Určité definície a obmedzenia obsahuje aj zmluva – pozrime sa najprv na tie obmedzenia:

Kedy nemožno uplatni? výhradu svedomia

Čl. 6 odst. 2 obsahuje nasledujúci výrok:

„Uplatnenie výhrady svedomia nesmie ohrozi? ľudský život.“

Výrok je pomerne jasný a keďže nerozlišuje medzi priamym a nepriamym ohrozením života, môžme usudzova? ohrozenie života v jeho najširšom zmysle.

Zvyšok čl. 6 odst. 2 hovorí:

„Právo na uplatnenie výhrady svedomia podľa tejto dohody neoprávňuje ku konaniu vedúcemu k zneužitiu výhrady svedomia. Zneužitie výhrady svedomia nezbavuje právnej zodpovednosti.“

Tento výrok už však právnu využiteľnos? nemá. Nikde totiž nie je stanovené čo to „zneužitie“ vlastne je – čo všetko možno za zneužitie považova?. Jediným ďalším miestom, kde sa zneužitie v zmluve spomína je čl. 7 odst. 2, ktorý pojednáva o činnosti spoločnej komisie všetkých zmluvných strán, ktorá by okrem iných činností mala ma? za úlohu

„predklada? pripomienky k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na legislatívnu úpravu práva na uplatnenie výhrady svedomia a na zabránenie jeho zneužívania“

V podstate to znamená, že podmienky stanovujúce zneužívanie výhrady svedomia majú by? stanovene niekedy v budúcnosti a znenie týchto podmienok je vo veľkej miere ponechané na zmluvných cirkvách samotných.

Ako je výhrada svedomia definovaná a kedy ju možno použi?

Bavili sme sa o tom, čo vyslovene „nemôže“ spada? pod výhradu svedomia . Teraz sa pozrime na to, čo je v zmluve „definované“ ako výhrada svedomia a spĺňa kritériá vyňatia z právnej zodpovednosti osoby.

Čl. 3 odst. 2 hovorí:

Pod výrazom "výhrada svedomia" sa v tejto dohode rozumie námietka urobená na základe princípu slobody svedomia, podľa ktorého môže každý odmietnu? kona? to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad.

Čo sú vieroučné a mravoučné zásady hovorí čl. 1:

Pod výrazom "vieroučné a mravoučné zásady" sa v tejto dohode rozumejú zásady, vyhlásené registrovanými cirkvami alebo náboženskými spoločnos?ami.

Samozrejme, tu sa nám ponúka otázka, čo všetko sa považuje za „vyhlásené“. Väčšina cirkví tu funguje stovky rokov a za ten čas vyhlásili všetko možné. Čl. 6 odst. 3 ukladá zmluvným cirkvám povinnos? vyloženia svojich zásad:

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti prostredníctvom povereného orgánu na požiadanie poskytnú výklad svojich vieroučných a mravoučných zásad.

Zmluva teda dáva možnos? cirkvám vyda? vyhlásenia, na základe ktorých možu by? ľudia zbavení právnej zodpovednosti. Neobmedzene. Cirkvi môžu vyhlási? prakticky čokoľvek. Je jasné, že sa svätá cirkev katolícka nevráti ku svojmu názoru, že zem je doska, ale samotná možnos?, že by takéto vyhlásenie mohli postavi? nad zákony Slovenskej republiky, je alarmujúca.

Na tomto mieste je ešte nutné spomenú? článok 5 zmluvy, ktorý hovorí:

Uplatnenie práva na výhradu svedomia sa uskutočňuje v medziach a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Medze a spôsob uplatnenia bude stanovený tak, aby bola zachovaná podstata a zmysel práva na výhradu svedomia. Slovenská republika upraví vo svojom právnom poriadku ďalšie podrobnosti uplatnenia tohto práva.

Tento článok je dos? nejasný, pretože v prvom rade je samozrejmos?ou, že sa akékoľvek zákony a nariadenia musia prijíma? v medziach právneho poriadku SR. Ďalšia čas? článku v podstate len hovorí, že sa medze uplatnenia práva na výhradu svedomia budú v budúcnosti upravova?. Nateraz teda obmedzenia nie sú žiadne a nie sú ani len naznačené.

Výraz, ktorý som použil, teda že možnosti cirkví budú „neobmedzené“ je relatívny. Existujú samozrejme základné práva, ktoré aj naďalej stoja nad touto zmluvou. Jedná sa o Ústavu Slovenskej republiky, Listinu základných ľudských práv a podobne. Tieto zákony však stoja na veľmi vysokej úrovni a nie je ľahké vynucova? ich dodržiavanie. Som si istý, že ak bude zmluva podpísaná a cirkvi začnú „vyklada? svoje učenie“, ozvú sa homosexuáli, či iné skupiny a budú podáva? s?ažnosti pre porušovanie základných ľudských práv. Potom sa zrejme bude o zmluve debatova? v Strassbourgu.

Ostatné ustanovenia zmluvy

Je ešte niekoľko častí zmluvy, ktoré som nespomenul a preto ich v skratke popíšem tu:

Najdôležitejší z ostatných článkov je čl. 9, ktorý prináša nasledujúci odstavec:

Dohoda je otvorená na pristúpenie aj pre ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti registrované v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. O ich pristúpení rozhodnú na základe písomnej žiadosti registrované cirkvi a náboženské spoločnosti zúčastnené na tejto dohode, ktorých štatutárni zástupcovia podpísali túto dohodu. S pristúpením musia súhlasi? všetky zmluvné strany.

To znamená, že prístup akejkoľvek ďalšej cirkvi k zmluve majú plne pod kontrolou zmluvné cirkvi a štát s tým nemože nič robi?. Akékoľvek vyhlásenia politikov, že k zmluve môže pristúpi? ktorákoľvek cirkev, sú preto irelevantné.

Článok 7 hovorí o zriadení spoločnej komisie zmluvných strán, ktorá má ma? za úlohu umožni? komunikáciu medzi zmluvnými stranami, predklada? pozmeňovacie návrhy, ujasňova? výklad zmluvy a pod. To všetko samozrejme „v budúcnosti“.

Článok 4 zaväzuje štát k tomu, že nesmie zdravotníckym zariadeniam založeným cirkvou nariadi? vykonávanie určitých úkonov a činností (eutanázia, interupcia a pod.) A v ďalšom odstavci popisuje čoho by sa „predovšetkým“ mala výhrada svedomia týka? (nezáväzne).

A napokon články 1 a 2 obsahujú základné náležitosti zmluvy (1) a popisujú „dôvody“ vzniku zmluvy (2)



Záverom by som vlastne nechcel doda? nič. Každý nech si na uvedenú zmluvu a jej možné dopady urobí názor sám.

Kompletné znenie návrhu zmluvy si môžte prečíta? na:
http://www.justice.gov.sk/kop/pk/2005/pk05005.htm