konspekt - Mala filosofia cloveka by Jan Sokol :: Remember, remember, the velvet November


node:	konspekt - Mala filosofia cloveka by Jan Sokol
template:	4
parent:	moje prace
owner:	Prospero
viewed by:
created:	31.08.2004 - 13:22:32

cwbe coordinatez:
548
64919
1088976

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	moderated
net:	yes

vodo

toto je pocta tebe, tutor moj

00000548000649190108897601091076

Hra - Chlieb a hry - aj tí najhorší diktátori vedeli že je to to jediné čo ľud potrebuje k tomu aby bol v zemi kľud. Hru možno robí hrou práve to, že akosi prehráva skutočný život, že je to akýsi umelý model života a sveta. V pomere k životu je to hra čo sa snaží odlíši? od života, nie naopak. Každá hra je striktne obmedzená - v priestore i čase - a to zpravidla už predom. Výsledok hry platí len v jej svete a nikdy sa neprenáša von. Hra sa voči svetu stavia ako zrkadlo. Pokiaľ si v hre, neboj sa by? slobodný. Prítomnos?ou pravidiel a sudcu sa hra výrazne odlišuje od skutočného života. Ľudskú tvorivos? nič tak nepovzbudí ako pevné obmedzenia. Hra predvádza tzv. "obmedzenú slobodu" , každý z hráčov vidí hru ako neustále striedenie okamžikov voľby a okamžikov odpovede na plán ktorý stojí proti nemu. Iba prvý ?ah bieleho je úplne slobodný. Ľudia si pomocou hry môžu neustále prežíva? a cviči? jeden zo základných rysov existencie, totiž stretávanie slobôd ktoré na seba narážajú a navzájom sa obmedzujú. Môžu si zvyka? nielen vyhráva? ale i prehráva?. V rôznych hrách existujú iné pojatia spravedlivosti - napr. tenis - nespravodlivé, ale realistické.

00000548000649190108897601091053

Filosofia, medzi vedou, umením a mýtom - Človek zabíja voľne chvíle pretože z nich má strach. Človek sa naraz ocitne úplne sám so sebou. Chvílam volného času hovorili gréci SCHOLÉ. Naklada? so SCHOLÉ je veľké umenie. Najlepšie to dokážu malé deti. Devočka sa pýta - Čo nám môže Thalét hovori? o nebi keď nedokáže ani poriadne chodi? po zemi? Platón raz napísal že počiatkom každého poriadneho filosofovania je údiv, úžas. Je samozrejmé že zajtra výjde Slnko? Výsledkom pozorovania, starostí a premýšlania boli už pred tisícorčiami mýty. Báj o Héliovi a Faetónovi z nejakého dôvodu Tháletovi nestačila. Vedci, filozofovia a deti - nieje to zvláštna spoločnos?? Sú to predsa všetci tí, ktorí dokážu žasnú?. Vedy vznikali pôvodne z filozofických otázok. Tak ako je veda die?a?om filozofie, je filozofia die?a?om mýtu. Mýtus, filozofiu i vedu niečo veľmi podstatné spája - úžas nad svetom, nad tým ako veci sú. Snahou o rozumové pochopenie a presné vyslovenie , pokiaľ možno vo všeobecnej podobe, sa filozofia a veda líši od umenia a mýtu. V dnešnej dobe nevieme odkiaľ kam. Ľudia ktorí nevedia čí sú bývajú ľahkou koris?ou demagógov ktorí im vešajú na nos kadejaké "odpovedi". Preto sa dnes toľko potrebujeme uči? premýšľa? aby nás kde kto neopil rohlíkom. Premýšlanie , to jest filozofia , sa dá uči? dvojitým spôsobom buď tak že sa učí o dejinách filozofie alebo sa učí premýšľat o veciach. Práve v tých najobyčajnejších veciach sa skrývajú tie najväčšie záhady, tie najväčšie tajomstvá. Filozofia si vyžaduje čas, a vyžaduje ho sama pre seba. Zato - tvrdia filozofovia - nikdy nikoho nesklame.

00000548000649190108897601091049

Hodnoty a peniaze - Tomu, za čím ľudia radi a ochotne niekam bežia, čo činí veci - alebo snaď aj ľudí - žiadúcimi, prí?ažlivými, cennými a drahými, hovoríme hodnoty. Platón by povedal že hodnota je to, čím sa veci podielajú na ideji dobra. Hodnota je vždy hodnotou pre niekoho, iba vzácne pre všetkých. Skeptický filozofovia občas pochybujú či vôbec niečo ako hodnota existuje. Hodnota je, ukázalo sa, niekde ďaleko pred nami. Predstava hodnoty ako veci ktorá je niekde hotová a pripravená vedie častokrát k zlým dôsledkom. Nietzsche hovorí že hodnoty máme tvori?. Hodnotu musím zahliadnu?, vyda? sa za ňou a vytrva? - a to všetko ja sám. Hodnoty sa usadzujú vo veciach a veci nám ich predvádzajú na oči. Každý tvorivý človek pracuje s hodnotami a uvádza ich po svojom do sveta aby ich ľahšie videli aj ostatní. Hodnota vyjadrená peniazmi je cena. Tým sa síce zjednodušia všetky výmeny, na mnohotvárnom svete hodnôt sa však pácha násilie. Hodnota vyjadrená peniazmi je len akýmsi abstraktným priemerom ktorý nevyjadruje nič iného len relatívnu vzácnos? danej veci alebo služby - pomer jej žiadúcnosti k dostupnosti. Ľudská potreba zjednodušova? si život tím, že sa sústreďujeme na jediný "hlavný" cieľ , ženie stále viac ľudí aby väčšiu a väčšiu čas? svojho života predávali, to jest vykonávali prácu ktorú nemajú radi a ktorá ich neteší. Chesterton napísal "príde lacno ma? otroka, ale ešte lacnejšie otrokom by?". Univerzálne meranie hodnôt peniazmi hodnoty nevyhnutelne zploš?uje, spriemeruje, zrovnáva nezrovnateľné a vedie nakoniec k absurdným dôsledkom. Peniaze ako univerzálna miera hodnoty umožňujú fungovanie moderných spoločností, pokiaľ však majú tieto spoločnosti osta? ešte ľudskými, musia sa tejto tendencii taktiež bráni?. Ako ľudia musíme vedie? tiež poveda?, čo nechceme mera? peniazmi a ktoré hodnoty si ceníme tak vysoko, že ich budeme radšej rozdáva? zadarmo. Keby sa peniaze mali zmocni? moci, keby sa moc stala tovarom, nebol by už nikto, kto by peniaze zaručil, a nikto kto by im mohol veri?. A nezabudnime, že celé to kúzlo spočíva na tak krehkej a neobchodovateľnej veci, ako je dôvera ľudí v seba navzájom a v svet, v ktorom žijeme.

00000548000649190108897601088986

Morálka, to jest súhrn pravidiel, čo sa v danej spoločnosti, vrstve, skupine proste robí a nerobí, hovorí v oznamovacích alebo rozkazovacích vetách a vždy začína jednoduchým "nezabiješ". Výrazným rysom morálky je to, že pravidla niesú napísané. Celá morálka sa totiž odohráva v tej oblasti, kde človek môže a nemusí, kde je slobodný. Dodržovanie morálnych pravidiel je zásadne dobrovolné a individuálne. Morálka sa opiera o tri základné piliére - isté vedomie toho čo je dobré a správne, spojené s vedomím vlastnej cti, váha tradície a tlak okolia. Slušnos? je slobodná a tvorivá. V luteránskych krajinách môžeme dodnes narazi? na neslýchane vysoké hodnotenie poslušnosti a to bez akýchkoľvek výhrad a obmedzení, čo je mimochodom vážnou škvrnou inak skvelej etiky Kantovej. Morálka je pozitívna a jasne hovorí, čo má a čo nemá by?. Oproti tomu etika sa vždy pýta prečo. Etické odpovedi filozofov na to prečo nemá človek kradnú? a zabíja? sa dajú rozdeli? do dvoch kategórií - niektoré filozofovia zakladajú morálku na ohľade ktorý má človek sám k sebe, iný na úvahe o vz?ahu k druhým ľuďom. Do prvej kategórie spadá napr. stoická etika - zdôrazňuje že len ctnos? môže zaruči? človeku spokojný život bez ?ažkých otrasov a zklamaní, ktoré sú vždy výsledkom neskrotených vášní. Na prvom mieste ctností je v antike statočnos?. Klasikom novovekej etiky je Immanuel Kant ktorý ju zakladá na postuláte rovnosti ktorý je blízky biblickému zlatému pravidlu "čo nechceš aby ti činili iný, nečiň ani ty im". Nový zákon to vyjadruje pozitívne "čo chceš...". Predstava Martina Heideggera - poslaním človeka je snaži? sa svoj život vidie? a utvára? ako svoj vlastný príbeh, ako celok až po samotnú hranicu smrti. Klasické etické systémy sa snažia hlada? pravidlá, ktoré platia pre všetkých a za všetkých okolností rovnako. To je v skutočnosti až príliš silné metodické zjednodušenie. Vrcholy jednania videli ľudia vždy v osobách ktorých jednanie sa žiadnym spôsobom vysvetli? a pochopi? nepodarilo - v svätcoch. Zrejme preto, že ich jednanie je vždy rýdzo osobné a tvorivé, ktoré sa nedá nauči? a napodobi?, že je na ňom čosi vznešeného a krásneho, čo je ?ažké popísa? inak, než že smeruje k niečomu, čo človeka presahuje. Požiadavok bezpodmienečnej úcty ku každému ľudskému životu nemôže ospravedlni? ničým iným než tím, že práve on - človek - dokáže zahliadnu? ešte niečo, čo ho prekračuje. Nietzsche hovorí "človek je mostom k nadčloveku". Etiky založené na náboženstve nevýchadzajú z predstavy autonómneho subjektu ale z predstavy ľudskej závislosti ktorá je pravdepodobne bližšie k skutočnosti. V kres?anstve možno nájs? dvojitú etiku - jedna sa zakladá na strachu pred večným trestom a nieje teda etikou, druhá, vzácnejšia, sa dovoláva vďačnosti - dobrým jednaním človek len veľmi nedokonale spláca to, čo dostal a dostáva bez veľkého pričinenia a predom - zdravie, š?astie, priateľov, deti. Ježisove slová "zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte" alebo podobenstvo o odpustenom dlhu (Mt 18,23) sú pre tých kto ich môžu prija? pravdepodobne ten najlepší etický základ. Hlavne preto, že tak dokonale vystihujú slobodnú povahu skutočne etického jednania , že sa neopierajú o strach, ale o vďačnos? a lásku.