Filosofia, medzi vedou, umením a mýtom - Človek zabíja voľne chvíle pretože z nich má strach. Človek sa naraz ocitne úplne sám so sebou. Chvílam volného času hovorili gréci SCHOLÉ. Naklada? so SCHOLÉ je veľké umenie. Najlepšie to dokážu malé deti. Devočka sa pýta - Čo nám môže Thalét hovori? o nebi keď nedokáže ani poriadne chodi? po zemi? Platón raz napísal že počiatkom každého poriadneho filosofovania je údiv, úžas. Je samozrejmé že zajtra výjde Slnko? Výsledkom pozorovania, starostí a premýšlania boli už pred tisícorčiami mýty. Báj o Héliovi a Faetónovi z nejakého dôvodu Tháletovi nestačila. Vedci, filozofovia a deti - nieje to zvláštna spoločnos?? Sú to predsa všetci tí, ktorí dokážu žasnú?. Vedy vznikali pôvodne z filozofických otázok. Tak ako je veda die?a?om filozofie, je filozofia die?a?om mýtu. Mýtus, filozofiu i vedu niečo veľmi podstatné spája - úžas nad svetom, nad tým ako veci sú. Snahou o rozumové pochopenie a presné vyslovenie , pokiaľ možno vo všeobecnej podobe, sa filozofia a veda líši od umenia a mýtu. V dnešnej dobe nevieme odkiaľ kam. Ľudia ktorí nevedia čí sú bývajú ľahkou koris?ou demagógov ktorí im vešajú na nos kadejaké "odpovedi". Preto sa dnes toľko potrebujeme uči? premýšľa? aby nás kde kto neopil rohlíkom. Premýšlanie , to jest filozofia , sa dá uči? dvojitým spôsobom buď tak že sa učí o dejinách filozofie alebo sa učí premýšľat o veciach. Práve v tých najobyčajnejších veciach sa skrývajú tie najväčšie záhady, tie najväčšie tajomstvá. Filozofia si vyžaduje čas, a vyžaduje ho sama pre seba. Zato - tvrdia filozofovia - nikdy nikoho nesklame.