Hra - Chlieb a hry - aj tí najhorší diktátori vedeli že je to to jediné čo ľud potrebuje k tomu aby bol v zemi kľud. Hru možno robí hrou práve to, že akosi prehráva skutočný život, že je to akýsi umelý model života a sveta. V pomere k životu je to hra čo sa snaží odlíši? od života, nie naopak. Každá hra je striktne obmedzená - v priestore i čase - a to zpravidla už predom. Výsledok hry platí len v jej svete a nikdy sa neprenáša von. Hra sa voči svetu stavia ako zrkadlo. Pokiaľ si v hre, neboj sa by? slobodný. Prítomnos?ou pravidiel a sudcu sa hra výrazne odlišuje od skutočného života. Ľudskú tvorivos? nič tak nepovzbudí ako pevné obmedzenia. Hra predvádza tzv. "obmedzenú slobodu" , každý z hráčov vidí hru ako neustále striedenie okamžikov voľby a okamžikov odpovede na plán ktorý stojí proti nemu. Iba prvý ?ah bieleho je úplne slobodný. Ľudia si pomocou hry môžu neustále prežíva? a cviči? jeden zo základných rysov existencie, totiž stretávanie slobôd ktoré na seba narážajú a navzájom sa obmedzujú. Môžu si zvyka? nielen vyhráva? ale i prehráva?. V rôznych hrách existujú iné pojatia spravedlivosti - napr. tenis - nespravodlivé, ale realistické.