To mi je luto. Mna by to psychicky polozilo, uz len na zaklade toho, ako som zvladal tento moj sucasny problem.

Jedna vec je, ze som vedel, co robit - aj ked uprimne si myslim, ze som mal iba stastie a nahodou v rodine niekoho, kto vedel pohotovo zareagovat a vybavit mi veci. Predpokladam, ze inak by som cakal mesiace aj ja.

Drzim tu palce, nech sa ti co najskor polepsi stav!