Syn, takmer 7 ročný chce neustále pútať pozornosť. Už od malička. V pamäti mám vryté obdobie covid karantény, keď mal od rána do večera buď moju plnú pozornosť alebo odo mňa niečo chcel každých 30 sekúnd. Snažím sa s ním tráviť quality time ale on toho nemá nikdy dosť.

Medzi časom to doma nejako funguje. Dokáže sa aj sám hrať, kresliť, robiť domáce úlohy atp. Avšak mimo vzťahu so mnou je to katastrofa:
- tento týždeň ho dva krát poslali zo školy domov, pretože príliš rušil výuku
- keď má doma nejakého kamaráta, chce od neho neustálu pozornosť "Pozri! Pozri! Viiiiiii!! Youuuuuuuuu!!!" Po 30 minútach u mňa kamarát hľadá útočisko. Nabudúce nepríde.
- to isté keď má návštevu jeho sestra (takmer 5 rokov), neustále chce pútať ich pozornosť divokým správaním. Musím ich veľmi rázne oddeliť, lebo sestra týmto spôsobom už stratila kamarátku
- je extrémne rezistentný voči pozitívnemu získavaniu pozornosti. Nechce pomáhať, nechce trénovať na predstavenia, nechce počúvať o potrebách iných, jediné pozitívne čo robí je sa s niekym podeliť a niekomu niečo darovať (lebo je to rýchle, jednoduché a on má radšej pozornosť ako predmety)

Mám pocit, že ak sa nič nezmení, vyletí zo školy. Kamaráti už k nemu nechodia. Nikto s nami nechce ísť na spoločnú dovolenku.

Boli sme s ním na diagnostike ADHS. Psychiater povedal, že má miernu nepozornosť ale neodporúča žiadne ADHS terapie. Keď s ním niekto sedí a dozerá aby riešil nejaké úlohy (ako napr. testy pozornosti) tak je spokojný že dostáva od niekoho plnú pozornosť a dokáže sa na riešenie sústrediť aj hodinu. Podobne sa s ním dá aj hodinu kresliť, čítať knihu, riešiť matematiku, hrať šach atď. So sústredením tam nie je problém. BTW nemá problém keď stolovú hru prehrá. On nechce byť najlepší, len najobľúbenejší.

To znamená aj že s učivom nemá problémy. Úlohy v škole vyplňuje. Jeho schopnosti čítania, počítania atď sú skôr nadpriemerné. Problém je, že keď dopíše úlohu, začne všetkých vyrušovať a keď ho učiteľka pošle von, tak jednoducho odmietne ísť a ruší ďalej (potom ho musíme vyzdvihnúť).

Má s týmto niekto skúsenosti? V psychologických poradňiach letí ADHD, dyslexia, autizmus. Ale syn je nebojácny, vie sa sústrediť a vyhľadáva sociálne situácie, len v nich potom pohorí, lebo neakceptuje hranice a potreby iných.