Ďakujem ti, binary.
Áno, teba vnímam, že máš tiež nejaký takýto príbeh a je veľmi povzbudivé čítať, ako to môže vyzerať za 5-10 rokov. Máš nádskok :)

Tiež budem mať onedlho 40 a je to poriadny reality check začínať v tomto veku od nuly niekde inde. Ale ako tu už bolo párkrát spomenuté, uvedomujem si (možno nie dostatočne), že základ je znalosť jazyka. To mi otvorí veľa dverí. Vlastne to je moja najväčšia brzda a niekedy mám také obdobia, že sa v hlave zaoberám nejakým iným problémom, svojou situáciou a zabúdam, že riešenie je pomerne jednoduché. Ísť na jazykový kurz. Na ktorý som z nejakého dôvodu išiel až po viac ako roku tu.

Občas sa točím v kruhu, zaseknutý na nejakej predstave odtrhnutej od reality. Ale zlepšuje sa to.

A áno, holandčina - žena s deťmi hovorí po holandsky, ja s nimi po slovensky, my dvaja spolu hovoríme po anglicky. Žijem v takej fixnej predstave, že nechcem hovoriť s deckami inak ako po slovensky (čo sa ale časom asi zmení - pošlú ma s tým možno v nejakom momente do riti, keď pochopia, že rozumiem). Nechcem so ženou hovoriť po holandsky pred deťmi, páči sa mi mať spoločný neutrálny jazyk v rámci jazykovej rovnováhy. Som tu ich jediný živý kontakt so slovenčinou a chcem, aby vedeli čo najlepšie hovoriť. Aj keď už teraz je to občas dosť smiešna hatlanina. Keď ideme na Slovensko, 4-ročný Otto hovorí na mojich rodičov a vlastne všetkých ostatných po holandsky a ešte nechápe, že má prepnúť jazyk. Dúfam, že mu to s vekom dopne :D

Každopádne, ďakujem za podporu!