Ja som zažil saunový kultur schock v Maroku.

Z Madridu som poznal cca koncept Hammamu. Nádherný podzemný labyrint plný bazénov s rôznou teplotou vody, sáun, zákutí, čajíkov a aróm. 40 ečiek vstup alebo tak nejak. Veľký luxus, erárne uteráčiky, sandáliky, je o teba dobre postarané.

Strih. Pár rokov neskôr...

Prechádzam sa po marockej dedinke Chefchaouen, holiday vibe, darí sa mi, samé fajn impresie, vidím na stene obrovský nápis Hammam. Bingo. Tu ma čaká real dovča. Hneď naflipflopujem dovnútra, na kase platím nejaké smiešne dirhamy a idem labyrintovať.

Hľadám nejakého zriadenca, kto by mi poradil a dal mi papučky a uterák, ale nikde nikto. Idem nejakou chodbou niekam, neviem kam, a dostanem sa do niečoho čo vyzerá ako hajzel ale je to sprcha. Neva. Vyzliekam sa, sprchujem, chcem splynúť s okolím, pokračujem ďalšou chodobu ďalej, tvárim sa, že idem na istotu.

Nakoniec otvorím nejaké ďalšie dvere, do niečoho, čo vyzerá ako operačná sála, mrte vykachličkované, ale mám tušáka, že toto je real deal marocký hamman. Sadám si na takú lavičku a pohľadom hľadám vodu. Som presvedčený o tom, že v hammane je voda. V rohu miestnosti si všimnem takú kaďu o veľkosti menšej vane, ale je to hranaté a strašne vysoké. Moc malinké, ledva sa tam zmestí jeden človek.

Začnem sa tam štverhať, snažím sa nezraniť a, podarí sa, včlupnem dovnútra a je to fajn. Voda je teplá. Zohriata. Ale je to aj weird. Je to ako keby som sedel v hrnci. Fakt je to malé. Steny sú fakt vysoké, vôbec ma nie je zvonku vidieť a ja nikam nevidím. Proste sedím v nejakej diere, zadok a nohy mám namočené v teplej vode, okolo mňa je operačná miestnosť.

V tom sa otvoria dvere a do vnútra vletí zriadenec. Nevidím ho, ale o chvíľku kukne do mojej diery s teplou vodou. Pozerám na neho s výrazom človeka, ktorý je v cudzej krajine a asi nedorozumením si holý sadol do diery. Ťahá ma von, nechávam sa vytiahnuť von. Je rozlúčený, až taký sklamaný zo mňa a vyčíta mi niečo. Posadí ma na lavičku a potom mi začne ukazovať ako mám správne hammanovať. Až teraz si všímam rôzne džbániky rozmiestnené okolo. Zoberie džbánik, strčí ho do diery, kde som predtým sedel a potom mi ho vyleje na hlavu. Ešte raz to zopakuje a potom oddíde s výrazom, že dúfa, že to chápem.

Keď oddíde, vylejem si jeden džbánik na hlavu, poviem si, že to je ale pičovina a zdrhám odtiaľ von.