1.
a) byt pripraveny na to, ze mozu hocikedy zavolat ze sa to s nim neda, a treba pre neho prist.
b) ocakavat ze coskoro ochorie. Dieta v kolektive chyta bacily, buduje sa jeho kolektivna imunita, prve dva roky bude castejsie chore (ako casto sa neda predpovedat, od 2x rocne do 20x rocne)

2. zamyslenim sa nad tym coho sa bojis, preco sa bojis, ci s tym nieco mozes robit, co tym strachom vyriesis. Potom prejst do rezimu neobavat sa, a riesit iba to co mozes ovplyvnit.

1. prvykrat tam bola na adaptaciu so starsou sestrou, ked mala 11 mesiacov. Boli tam takto spolu asi 3x a v poho bez placu, takze som nemala strach. Pred pandemiou vsetko v pohode, chodila tam cca rok uplne normalne, nikdy neplakala. Potom bolo obdobie tusim 8 mesiacov kedy do ziadnej detskej skupiny nechodila, boli vselijake lockdowny, covid situacia strasna, tak sme to nehrotili. Kupodivu po pandemii tym istym ucitelkam uz nechcela chodit :/ Kazde rano mi opakovala ze ona nechce do skolky... jasne ze ma to strasne mrzelo, ale nemohla a nechcela som ju nechavat doma. Takze som ju tam vodila s vycitkami, sice len 2x do tyzdna na 6 hodin, tak aspon to nezazivala denne. Cca mesiac trvali tieto nalady. No co uz, prezili sme to. Novej skolky teraz od septembra (dcerka bude mat 3 roky buduci tyzden) sa nebojim, lebo tiez tam bude spolu so segrou. A uz poznam ten team uciteliek, mame to odskusane.

2. Nepocitujem. Mam tak nejak doveru, ze vsetko zvladnu oni aj my.

2.

1. (8m) kreslila som si do zosita jeho meno a srdiecka a obcas pozerala na fotky a chodila revat na zachod :)
2. strachom vseobecnym? velmi tazko
strachom zo sikany ci zleho zachadzania v instituciach - rozpravam sa s nim o tom, aby som vedela co sa deje.. ked bol mensi tak som sa aspon snazila dohodnut sa aby som s nimi mohla par hodin stravit a vidiet ako to bezi

1. 10 minút smútok, potom endorfíny, voľnosť, šťastie, nekonečná psychická úľava
2. nemám (čo sa týka pobytu v zariadení)

(krkavčia mať here)

V prvom pripade som mala strach, nakolko moje dieta s druhymi ludmi nekomunikovalo. Ale isla do skolky v pohode. Asi 2 krat mala krizu,kedy ju ucitelka musela s placom brat dnu. Myslim,ze do skolky sa tesila na to ze tam 3 roky nepovedala asi ani slovko. Ucky ako profesionalky si k nej nasli cestu a pochopili,ze decko je samostatne a je rado samo. Respektovali jej osobnost. Dalsia vec,ze deti sa vedia vyrovnat so situaciami omnoho lepsie ako si vieme predstaviť.

2. Ci skolka, skola alebo uz dieta,ktore si vytvara vlastnu samostatnost. Strach je o neho vzdy (aspon u mna). Mne staci ked meska domov, a viem ze uz mala byt doma. Alebo,ze dojdem domov a ona tu nie je, neberie mi telefon a flaka sa po lese. Potom dojde s usmevom,ze si obisla so skolskou taskou kopec,isla pozriet susedovie kravy a videla lišku. Tak viem ze je happy a strach je prec. Strach o dieta je asi prirodzena vec,ale ma mat zdravu mieru.

1. zle
2. este horsie

No, co ti poviem :)

Este je tu nie uplne nerealna sanca, ze sa v septembri skolky neotvoria, ak sa to tu u nas prilis pokazi niektorym pismenom z greckej abecedy. Ale to som ti asi moc nepomohol, to samozrejme nie je riesenim.

1. najlepsia rada ktoru som dostala ja bola, ze ked pojdes po decko do skolky, zober mu nieco na jedenie
na zaciatku su deti v strese a v skolke nejedia, tak byvaju hladne a podrazdene, jablko alebo banan zachrania situaciu, ked sa konecne objavi maminka
2. zamestnaj sa niecim co ta bavi a posielaj good vibes

vseko vyriesi cas. ked islo do skolky prve, tak cely prvy den nemyslis na nic ine.
ked islo do skolky druhe, ani si na to ten prvy den nezmyslis, dost ze nezabudnes pre neho ist...

No, mojimi hororovými príbehmi so škôlkou a traumou na celý život pre matku aj dieťa ti nebudem kaziť pohľad na to. :D
Určite to bude v pohode.

Strach o dieťa nemám. On je dosť zodpovedný, plus mám dôveru v to, ako sa o neho starajú všetci ľudia, keď tam nie som.

ako myslis ten strach o deti? vseobecne?

Do škôlky išla v troch rokoch, tešila sa a aj my, lebo už sa s ňou doma nedalo vydržať, nudila sa ona aj my. V prvý deň sme ju tam jednoducho dali a zostala bez problémov do nejakej tretej. Cca po týždni, keď prvotné nadšenie prešlo a došlo jej, že toto je new normal, pár dní nechcela ísť, ale cestou (bicyklom) ju to väčšinou prešlo.
S nejakým veľkým strachom skúsenosť nemám

1. isli sme rychlo do termalnych kupelov a hovorili sme si ake je tam krasne ticho :) a skoda ze to trva tak kratko

2. strach je samozrejme ale netreba sa nim nechat obmedzovat

starsiu ked sme dali do skolky tak mladsia bola malilinka, cize manzelka bola zamestnana dostatocne tou mladsou :)

na druhej strane uz od relativne maleho veku sme ich davali k nasim rodicom na cely den pripadne ked mali rodicia odvahu tak aj na prespavacku :)