V prvom pripade som mala strach, nakolko moje dieta s druhymi ludmi nekomunikovalo. Ale isla do skolky v pohode. Asi 2 krat mala krizu,kedy ju ucitelka musela s placom brat dnu. Myslim,ze do skolky sa tesila na to ze tam 3 roky nepovedala asi ani slovko. Ucky ako profesionalky si k nej nasli cestu a pochopili,ze decko je samostatne a je rado samo. Respektovali jej osobnost. Dalsia vec,ze deti sa vedia vyrovnat so situaciami omnoho lepsie ako si vieme predstaviť.

2. Ci skolka, skola alebo uz dieta,ktore si vytvara vlastnu samostatnost. Strach je o neho vzdy (aspon u mna). Mne staci ked meska domov, a viem ze uz mala byt doma. Alebo,ze dojdem domov a ona tu nie je, neberie mi telefon a flaka sa po lese. Potom dojde s usmevom,ze si obisla so skolskou taskou kopec,isla pozriet susedovie kravy a videla lišku. Tak viem ze je happy a strach je prec. Strach o dieta je asi prirodzena vec,ale ma mat zdravu mieru.