1. prvykrat tam bola na adaptaciu so starsou sestrou, ked mala 11 mesiacov. Boli tam takto spolu asi 3x a v poho bez placu, takze som nemala strach. Pred pandemiou vsetko v pohode, chodila tam cca rok uplne normalne, nikdy neplakala. Potom bolo obdobie tusim 8 mesiacov kedy do ziadnej detskej skupiny nechodila, boli vselijake lockdowny, covid situacia strasna, tak sme to nehrotili. Kupodivu po pandemii tym istym ucitelkam uz nechcela chodit :/ Kazde rano mi opakovala ze ona nechce do skolky... jasne ze ma to strasne mrzelo, ale nemohla a nechcela som ju nechavat doma. Takze som ju tam vodila s vycitkami, sice len 2x do tyzdna na 6 hodin, tak aspon to nezazivala denne. Cca mesiac trvali tieto nalady. No co uz, prezili sme to. Novej skolky teraz od septembra (dcerka bude mat 3 roky buduci tyzden) sa nebojim, lebo tiez tam bude spolu so segrou. A uz poznam ten team uciteliek, mame to odskusane.

2. Nepocitujem. Mam tak nejak doveru, ze vsetko zvladnu oni aj my.