Zredukovať psychické procesy na hladiny hormónov a transmitery je naozaj veľmi redukcionistické a nepomôže ti napríklad v porozumení príčin vzniku psychických procesov a teda ani v ich prevencii a voľbe najvhodnejšieho terapeutického prístupu.

Vedecké poznanie je jedným z mnohých spôsobov poznávania - nie jediné. Je špecifické v tom, že má svoje charakteristiky a používa vopred určené metódy, ktoré ti umožnia výskum replikovať. Vedecké skúmanie v psychológii sa zďaleka nezameriava iba na liečbu hormonálnych nerovnováh (i keď je pravda, že v klinickej praxi napr. na slovensku tento prístup prevláda a je aj preferovaný zdravotnými poisťovňami). Našťastie vie psychológia ponúknuť viac a významná časť výskumu spočíva v hľadaní a popise príčin, psycho-fyzických symptómov, nastavovaní preventívnych a samozrejme aj liečebných stratégií. A aj tieto sa dejú momentálne v psychológii ako vede prostredníctvom vedeckých metód.

Jednu časť vedeckého poznania v psychológii získavaš klasickým kvantitatívnym výskumom, ktorý využíva do veľkej miery merania rozloženia určitých symptómov v populácii a následne skúma ich spojitosť s domnelými príčinami alebo reakciu na vybraný terapeutický postup, následne overuje klasickými štatistickými metódami. V sociálnych vedách (a teda aj v psychológii) sa veľká časť relevantných core dát získava prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, ktorý je pre spoločenské vedy charakteristický a bez ktorého by ti mohol výskum poskytnúť max. súbor štatistických dát a rôznych pravdepodobností, no čisto metódy kvantitatívnej vedy by ti neumožnili pochopiť napríklad psychické procesy alebo zachytiť a porozumieť doposiaľ nepoznaným príčinám vzniku nejakých symptómov a ochorení. O tých sa môžeš dozvedieť jedine tak, že sa budeš rozprávať s ľuďmi, ktorí týmito symptómami trpia. Aj kvalitatívny výskum má svoje vedecké metódy, štruktúry akými sa vedú rozhovory a následne kódujú a analyzujú. Sú to legitímne metódy vedeckého výskumu hoci sa primárne nezameriavajú na biologické markery.

Objektívne od subjektívneho nie je možné v psychológii oddeliť a preferovať jedno na úkor druhého. Ľudia, ktorí trpia psychickými ochoreniami sú nositeľmi vlastného subjektívneho poznania o vzniku, príčinách a faktoroch, ktoré prispeli ku vzniku ich jedinečného psychického rozpoloženia. Bez toho, aby si to nevyhnutne museli uvedomovať alebo to považovať za druh poznania. Dobrý a pozorný výskumník/výskumníčka dokážu zo subjektívnych výpovedí prostredníctvom kvalitatívneho výskumu vytiahnuť objektívne platné poznanie, aplikovateľné pri terapii, prevencii a liečbe rôznych psychických stavov.