Re[6]: Ako sa v kritériách DSM-5 zmenila definícia traumy :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[6]: Ako sa v kritériách DSM-5 zmenila definícia traumy
template:	4
parent:	Re[5]: Ako sa v kritériách DSM-5 zmenila definícia traumy
owner:	evad
viewed by:
created:	24.01.2021 - 16:33:14

cwbe coordinatez:
101
63539
4879893
8832112
8832187
8832211
8832216
8832255
8832263

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

zalezi v akom obore posobis, pokial v prirodnych vedach tak je to viacmenej uplne prirodzena volba.
v social science uz pomenej, aj ked stale pozitivizmus prevlada.

ale potom sa presne dostaneme k takym bizarnostiam akoze niekomu nepreplatia treatment na PTSD lebo nezazil tu spravnu traumu.

00000101000635390487989308832112088321870883221108832216088322550883226308832325

ja sa v tom nevyznam, ako vidim v psychologii urcite prinosy, ale stale mi to do znacnej miery pripada skor ako ezotericka disciplina, vezmi si ze bludny balvan dostal clovek ktory sa venuje celostnej medicine, pritom v medicine a psychologii je znamy fakt, ze psychyka - hladiny hormonov, transmiterov modulatorov maju fyziologicky efekt, proste nerozumiem preco ak chce byt psychologia nieco viac ako ezoterika, tak sa brani "pozitivizmu", predsa len pozitivizmus je urcita zaruka exaktnosti. a platci poistneho by urcite boli radi, keby sa ich peniaze vyuzivali na zaklade exaktnych pravidiel, nie na zaklade nejakych vagnych dojmov psychologov. dufam ze som nikoho neurazil

0000010100063539048798930883211208832187088322110883221608832255088322630883232508832340

Zredukovať psychické procesy na hladiny hormónov a transmitery je naozaj veľmi redukcionistické a nepomôže ti napríklad v porozumení príčin vzniku psychických procesov a teda ani v ich prevencii a voľbe najvhodnejšieho terapeutického prístupu.

Vedecké poznanie je jedným z mnohých spôsobov poznávania - nie jediné. Je špecifické v tom, že má svoje charakteristiky a používa vopred určené metódy, ktoré ti umožnia výskum replikovať. Vedecké skúmanie v psychológii sa zďaleka nezameriava iba na liečbu hormonálnych nerovnováh (i keď je pravda, že v klinickej praxi napr. na slovensku tento prístup prevláda a je aj preferovaný zdravotnými poisťovňami). Našťastie vie psychológia ponúknuť viac a významná časť výskumu spočíva v hľadaní a popise príčin, psycho-fyzických symptómov, nastavovaní preventívnych a samozrejme aj liečebných stratégií. A aj tieto sa dejú momentálne v psychológii ako vede prostredníctvom vedeckých metód.

Jednu časť vedeckého poznania v psychológii získavaš klasickým kvantitatívnym výskumom, ktorý využíva do veľkej miery merania rozloženia určitých symptómov v populácii a následne skúma ich spojitosť s domnelými príčinami alebo reakciu na vybraný terapeutický postup, následne overuje klasickými štatistickými metódami. V sociálnych vedách (a teda aj v psychológii) sa veľká časť relevantných core dát získava prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, ktorý je pre spoločenské vedy charakteristický a bez ktorého by ti mohol výskum poskytnúť max. súbor štatistických dát a rôznych pravdepodobností, no čisto metódy kvantitatívnej vedy by ti neumožnili pochopiť napríklad psychické procesy alebo zachytiť a porozumieť doposiaľ nepoznaným príčinám vzniku nejakých symptómov a ochorení. O tých sa môžeš dozvedieť jedine tak, že sa budeš rozprávať s ľuďmi, ktorí týmito symptómami trpia. Aj kvalitatívny výskum má svoje vedecké metódy, štruktúry akými sa vedú rozhovory a následne kódujú a analyzujú. Sú to legitímne metódy vedeckého výskumu hoci sa primárne nezameriavajú na biologické markery.

Objektívne od subjektívneho nie je možné v psychológii oddeliť a preferovať jedno na úkor druhého. Ľudia, ktorí trpia psychickými ochoreniami sú nositeľmi vlastného subjektívneho poznania o vzniku, príčinách a faktoroch, ktoré prispeli ku vzniku ich jedinečného psychického rozpoloženia. Bez toho, aby si to nevyhnutne museli uvedomovať alebo to považovať za druh poznania. Dobrý a pozorný výskumník/výskumníčka dokážu zo subjektívnych výpovedí prostredníctvom kvalitatívneho výskumu vytiahnuť objektívne platné poznanie, aplikovateľné pri terapii, prevencii a liečbe rôznych psychických stavov.

000001010006353904879893088321120883218708832211088322160883225508832263088323250883234008832387

tak samozrejme ze to sa tak zredukovat neda, a popierat existenciu faktorov len za to ze ich nemozme exaktne zmerat (hoci ako pises su metody ako ich exaktne preskumat, dakujem za objasnenie) nie je progresivne

ale nechapem teda co je zle na nonstressor stress disorderi, ako z reakcie evad moze vzniknut absurdna situacia ze niekto nezazil spravnu traumu, tak mu daju diagnozu usitu na mieru, podla ktorej uz spravnu traumu zazil a problem je vyrieseny?