Aký je stav dnes? Takmer 130-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí krátkodobo.
Znamená to, že dochádzajú za robotou do cudziny denne, na týždňovky či turnusy. Prípadne si idú privyrobiť a do jedného roka sa vrátia späť. Na prvý pohľad to nemusí vyzerať veľa. V skutočnosti však ide o 5,6 percenta zamestnaných Slovákov, čo nás v krátkodobej migrácii radí na prvé miesto v Európskej únii.

..

Doma sú na pendleroch neraz závislé celé regióny. Najviac ľudí chodí za prácou do cudziny v Prešovskom kraji, a to 28-tisíc, čo je sedem percent z pracovne aktívneho obyvateľstva regiónu. Medzi dôvodmi odchodu dominujú tie sociálno-ekonomické, teda nedostatok pracovných príležitostí či ich nízke finančné ohodnotenie. Iná možnosť ako odchod za hranice im teda nezostáva.

Migranti sú pritom mimoriadne dôležití pre ekonomiku - peniaze zarobené v cudzine totiž končia v domácej spotrebe. V porovnaní s európskym priemerom pritom živia hospodárstvo vo väčšej miere. Podľa Svetovej banky tvorili remitencie až 1,8 percenta nášho hrubého domáceho produktu.

..

V porovnaní s našimi susedmi máme “vonku” relatívne vysoký podiel vzdelaných ľudí. Podľa štatistík OECD žil v roku 2015 v zahraničí každý desiaty slovenský vysokoškolák. Horšie je, že od roku 2000 tento počet neustále stúpa.

Spomedzi krajín V4 je na tom horšie už len Poľsko,


https://hnonline.sk/praca/2152579-slovak-je-tvor-stahovavy-styri-fakty-o-nasincoch-ktori-pracuju-v-zahranici-a-o-tom-preco-je-to-pocas-sucasnej-krizy-dolezite