1) Treba byt pozorny voci konkretnostiam. Ano, existuje to o com pises. Mobil ktory je plne funkcny, ale producent mu prestane "podporovat" software, logistika, ktora nijak nie je spojena so spotrebou, len zvysuje zisk pri neunosnej enviro zatazi. Pripadne temna ironia v podobe akoze udrzatelneho konzumu. Napr. preco vsetci kecaju o elektromobiloch a nikto moc o vlakoch. Dalo by sa pokracovat do nekonecna a javoch, kde najucinnejsou pripadne jedinou ucinnou strategiou je politicky boj.

2) Potom to ma ale este dalsiu rovinu a tou je kultura, zivotny styl a hodnoty zalozene na nadspotrebe. A aj napriek existencii toxickeho marketingu (ktory spada pod bod 1), naozaj sa tu podla mna jedna o uroven individualnej zodpovednosti. Z niekolkych dovodov:

i - drive na predvadzanie socialneho statusu pomocou materialnych statkov je choroba nie len zapadnej kultury starsia, ako marketing.

ii - napriek tomu, ze marketingu su vystaveni vsetci rovnako, existuju nemale individualne rozdiely v spotrebe. pretoze hold, ludia -aspon niektori- su okrem homo politicus aj individualnymi jednotkami schopnymi a ochotnymi individualnej zodpovednosti.

iii - aj ked u mnohych veci rovnica dopyt rovna sa spotreba naozaj je uz deformovana, nie je tomu tak vsade. Dobry priklad je napr. obmedzenie zivocisnej stravy, alebo modulovanie vlastneho sposobu transportu (to druhe je samozrejme previazane s 1.).

iv - mnohe institucionalne - politicke zmeny ak budu aplikovane, napokon aj tak budu mat dopad na spotrebu, napr. progresivne zdanenie menej udrzatelnych produktov. takze preco nezacat so zmenou mentalneho nastavenia uz teraz?

v - myslim si, ze jeden z dovodov, preco enviro hnutia maju taky zly track record, je aj to, ze minimalne niekte od 70-tych rokov fungovala vacsina z ich najznamensich prominentov podla principu "do as I talk, not as I walk". Skratka nie je prilis motivacne robit cokolvek na akejkolvek urovni, ked sa OSN ambasadorom pre klimu stane Leonardo di Caprio, ktory si vsade lieta na sukromnom triskaci.