Len si dovolím všeobecnú poznámku k tej low intervention výrobe. Ono to totiž nie je jednoduchšie oproti konvenčným metódam a naopak je potrebné mať znalosti ako aj kapitál na to, aby sa mohlo vyrobiť dobré víno s minimálnymi zásahmi. Je pomerne často badať, že niektorí akoby na výrobu takmer úplne rezignovali. Je možno prijateľný vyšší stupeň oxidácie, ale často vína bývajú vyslovene vadné - etylacetát, acetaldehyd, brettanomyces, baktérie,.. a je to jednak škoda, najmä keď použili dobrú surovinu a druhak tieto koľkokrát vplývajú na zastieranie odrodových či miestnych charakteristík viac ako prostriedky používané v konvenčnom režime.
Od jedného nášho naturalistu som dostal pár rokov dozadu kartón s rôznymi vínami väčšinou z jedného ročníka (14 ak ma pamäť neklame), prvé dve čo som krátko na to otvoril sa vyslovene nedali piť (a to mám nepiteľného vcelku tiež nachutnané, normálne to odmietli aj moji neslovenskí hostia). Jednotvárny zápach, ktorý prenikal do chuti a zamedzoval čomukoľvek inému vyniknúť. Tak som zvyšok s nádejou nechal ležať a po necelom roku som sa k ďaľším dvom vrátil. Bolo to o dosť lepšie, oplatilo sa počkať, ale stále nie ok, tentokrát sa ale dopilo. Zvyšné dve mám v archíve a som zvedavý.
Technologické chyby zásadného či menej závažného charakteru sa vyskytujú pomerne často, mojim odhadom sa môže kľudne jednať o plus mínus 5% produkcie. To je približne aj množstvo, ktoré je identifikované pri certifikácii či na súťažiach. Čo je ale podstatnejšie, že toto víno je na trhu a konzument nevie, nevie to koľkokrát ani vinár. Keď som nedávno len pričuchol k päťdesiatke komisiou vyradených vín, niektoré boli síce jasné, ale dobrú polovicu by som s veľkou pravdepodobnosťou neoznačil ako vadnú. Áno , je to aj otázka znalosti, aj tolerancie, ale stále platí, že je potrebné byť v podstate neustále na pozore.
Chcem tým povedať, že fundamentalistické prístupy zvyčajne končia katastrofou tak ako sme zvyknutí. A napriek tomu, že sa vady imo nevyskytujú viac alebo menej na jednej alebo druhej strane konvenčného alebo nízkointervenčného spektra či niekde medzi, prídu mi akosi na tej naturalistickej strane okázalejšie a zároveň akoby viac tolerované. Áno, sú takí či onakí výrobcovia na ktorých je čo sa technologickej stránky týka takmer sto percentné spoľahnutie. Sú veľkí komerční výrobcovia, u ktorých vín je cítiť či už dlhšie prestoje alebo odfláknutú robotu. Ale ak to tzv. nízkointervenšnista nevie alebo sa na vinifikáciu skoro úplne vykašle možno aj s tým, že veď to ako nízkointervenčné víno predá, tak by bolo imo lepšie ak by to spracoval riadeným s enzýmami a kultúrou kvasiniek. Stále však želám nám všetkým veľa podarených nízkozásahových vín :")