Tej prvej časti nerozumiem vôbec, ale to je fuk.

Kelvin bol prírodovedec a keď hovorí o vede, tak je to synekdocha pre prírodné vedy. V tých sa so situáciou, ktorú opisuje stretávame stále. Máme jav, ktorrý dokážeme pozorovať a snažíme sa mu porozumieť. Kým nenájdeme premenné, ktoré ho vhodne popisujú, tak tápeme v tme. Ak také premenné nájdeme, veci do seba väčšinou zapadnú "samé". Samoozrejme, to že niečo môžeš popísať meraním ešte neznamená, že tomu rozumieš. Takú situáciu máme dnes v biológii napríklad, kedy môžeme merať kaďečo, ale nejakú uspokojivú odpoveď na to, čo robí živú hmotu živvou hmotou nemáme, lebo nevieme ktoré sú tie dôležité premenné, ktorými by sme ju mali popisovať. Toto si však veľa ľudí stále neuvedomuje a práve ku ním hore kelvin prehovára. Keď sa dnes študentov biológie opýtaš, prečo študujú biológiu, s veľkou pravdepodobnosťou ti povedia niečo v duchu, že narozdiel od fyziky a chémie nepotrebujú matematiku. To je nonsens.

Kelvin bol rozhodne moc múdry na to, aby tvrdil, že poznanie, ktoré nie je vedecké, nie je poznaním, alebo že nemá hodnotu. Veď priamo aj v tom citáte píše a tak to aj je, že vedeckému poznaniu často predchádza iná forma poznania. Koniec koncov, na začiatku každého objavu je šikovne rozpovedaný príbeh. Ja v tom citáte nevidím žiadnu snahu devalvovať iné smery. Hovorí len o tom, že ak chceš objekt alebo jav uchopiť vedeckou metódou, tak na to s veľkou pravdepodobnosťou budeš potrebovať pravítko a stopky. Že ich máš však samozrejme nie je postačujúce.