hej mozno zijem v bubline kde takychto ludi nestretavam :) ale skor mam z vedcov pocit pokory ako arogancie plynuce z uvedomovania si komplexity riesenych problemov a istej neurcitosti v rieseniach. dokonca v niektorych pripadoch aj v matematike.

vo vede ako kdekolvek inde sa rozpravaju pribehy. (kazdy vedecky clanok je pribeh, ktory sa autor snazi povedat). samozrejme pribehy na aktualnej urovni poznania. pribehy o casticiach, matematickych strukturach, bunkach atd. a ako kdekolvek inde problem nastava ked danemu pribehu clovek uveri :) viem si predstavit, ze na pribehy, ktore si teraz rozpravame sa budu ludia o milenium dalej pozerat ako sa my pozerame na pribehy mediciny starej ciny, babylonskej astrologie alebo geometrie cias Euklida. :)

s tym Feynmanom to je zaujimave pretoze v jeho prednaskach to tam je. ale celkom s nim suhlasim. ked riesim nejaky problem tak mi je filozofia vedy asi na nic. dokonca by mohla aj obmedzovat v kreativite a generovani nestandartnych rieseni.