cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8561738
8562271
8562296
8562351
8562524
8562538
8562543
8562672
8562840
8563066

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
4 ❤️


show[ 2 | 3] flat


wrong,

ziadne dogmy, ziadne moralizovanie, konstatujem, ze deti potrebuju blizkost svojich blizkych, to je cele.

neriesim ako to robis ty alebo hocikto iny, obranujes co nebolo napadnute a beries osobne co bolo myslene vseobecne.

a tvoj silny pocit sa myli, presne ako tomu bolo naposledy v diskusii o televizii, kde si spravil podobny uzaver, ja skutocne nemam s kym bojovat, moja rodina byva na inej strane krajiny, tieto temy su davno za mnou, s mojou zenou sme zrovna co sa tyka pristupu k detom uplne zajedno a nazory ostatnych ma netankuju.

prispievam sem, lebo si myslim ze teorie z knih na styl "maly tyran" a podobne su zle a nebezpecne pre vyvoj deti. to sa teba samozrejme netyka.




000001010006353900063556011220920856173808562271085622960856235108562524085625380856254308562672085628400856306608566262
drobna
 drobna      18.11.2018 - 11:06:52 , level: 1, UP   NEW
a ešte to môže byť aj úplne inak :)))
Moje deti som učila od malička zaspávať samé - nie v zmysle,že som ich ignorovala, skôr presadzovanie večerných rituálov, na ktoré boli zvyknutí a neprotestovali. Rozprávka, pomojkať, pusa na čelo, zhasnúť, spinkať. Nikdy som ich nenechala vyplakať, ak sa ozvali, že ma ešte potrebujú, prišla som, pohladkala, doriešila čo chcú, zhasla, spať.
Môj malý bol do cca 2rokov taký, že sa v noci zobudil, sadol si v postielke a rozrpával. niekedy hodinu, niekedy dve. Z mojej strany často obrovská nervozita, že ho mám ísť uspávať, pritúlila som si ho,brávala na ruky, robila čokoľvek, lebo - jemu predsa chýba blízkosť. Houby, nikdy sa s mojou pozornosťou neupokojil. až v momente ako som to vzdala, v noci ho pozdravila a otočila sa na druhú stranu - sa naučil vyrozprávať a zaľahnúť naspäť sám.

DNES - máme 7 a 6 rokov - si žiadajú občas aby som bola pri nich pri zaspávaní, nepoviem nie, iba ak mám na to dôvod - ten im vysvetlím a sú schoppní to akceptovať bez mrnčania, lebo proste zaspať vedia aj sami. Kedykoľvek si vyžiadajú uprostred noci blízkosť, dostanú ju. Takže niekedy treba akceptovať že dieťa má hranice blízkosti každé niekde inde. Dcéra napríklad ako bábatko vyslovene nechcela aby bol niekto pri nej, nevedela zaspať pri žiadnom hladkaní, hojdaní - len sama v tichu.