XX KLS - Trapas :: Remember, remember, the velvet November


node:	XX KLS - Trapas
template:	4
parent:	Literárna súťaž Kyberie
owner:	čo
viewed by:
created:	02.08.2018 - 18:39:22
updated:	02.08.2018 - 18:46:07

cwbe coordinatez:
101
63532
1054481
6411093
8529760

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::63
total children::9
13 ❤️

show[ 2 | 3] flat

linearne asy...	0
haju	1
calmo	1
Dunablanca	5

Nemáte literárny talent a už roky sa pokúšate vyhrať v nejakej súťaži? Neovládate syntax ani gramatiku? Nevadí! Mám pre vás výbornú správu! Prvý krát v histórii súťaže sa môžete pokúsiť ohúriť skôr svojim príbehom, než briskným literárnym štýlom. Vybrala som tému, ktorá sa nevyhýba nikomu: Trapas

Keď vám najviac záleží na tom, aby ste zanechali dobrý dojem, tak sa TO stane. Prechádzate okolo kaviarne a vo výkladnom okne sedí ON - muž vašich snov. Flirtovne sa usmejete, keď tu zrazu, výkladné okno zmizne z vášho obzoru. Čo to? Nie, nenastalo úplné zatmenie slnka, ani ste nežmurkli v spomalenom tempe. Popri stenách kaviarne je rozkopaný chodník - zavádzajú plyn a vy ste sa práve prepadli pod zem - najprv doslovne a potom ešte dokonca aj obrazne.

Alebo vás váš nový priateľ pozval na tajné rozsypanie popola svojho dedka do jazera. Ste v napätí, pretože toto je prvé stretnutie s jeho rodinou. Všetko sa má udiať dôstojne a diskrétne počas noci. Prichádza tmavá dodávka, otvárajú sa dvere, vo vnútri už čaká smútiaca rodina. Všetky sedadlá sú obsadené, a tak si sadnete na nízku drevenú krabicu, ktorá je položená na zemi. Ktosi z rodinných príslušníkov vás decentne poklepe po pleci a povie vám, že je to urna s dedkovým popolom. Uff - cítite, že prvý dojem ste nespravili najlepší. Ospravedlňujete sa: "Tam, odkiaľ pochádzam, pochovávajú mŕtvych do zeme." Prečo máte pocit, že situácia sa ešte zhoršila? Neviete sa toho pocitu zbaviť. Úplne vám to pokazilo pohrebnú náladu.

Nechcem dávať prísne pravidlá, no predsalen: budem rada, ak popíšete trapas skutočný - najlepšie taký, čo sa stal vám. Nech všetci vidia, čo ste zač.

UZÁVIERKA: píšte do 4.9.2018

31429872_10216032382512600_5094470239765135360_n

000001010006353201054481064110930852976008542828

vyhrava zadanie sutazneho kola

000001010006353201054481064110930852976008535258

V našom malom okresnom meste nebolo pred 20 rokmi cez jesenné prázdniny veľa možností zábavy. Jeden upršaný podvečer malo byť v kultúrnom dome vystúpenie Radošinského naivného divadla a my sme sliedili okolo, aby sme aspoň trocha vyhnali nudu z našich životov.
Aké veľké bolo naše nadšenie, keď sme si všimli zo zadného vchodu kulturáku vychádzať pána Melkoviča ako ide na kalíšok povzbudivej medicíny, si určite pri trocha empatii dokážete predstaviť. V tom čase sme si krátili naše životy prankmi a takúto príležitosť sme si nemohli nechať ujsť.
Jednali sme intuitívne, rýchlo a bez rozmyslu.
Po krátkej bojovej porade išiel za pánom Melkovičom člen „A”: „Dobrý deň, neviete kadiaľ sa ide k Aralskému jazeru?”
Z našich neskorších analýz vyplynulo, že pán Melkovič otázku odbil zahundraním a pokračoval vo svojej ceste.
Nastúpil človek „B”, ktorý sa ho opýtal to isté. Pán Melkovič niečo povedal sebe a iným bytostiam, ktoré boli nad rámec nášho chápania a poznamenal, už konkrétnemu pozemšťanovi, že sa ponáhľa.
Naozaj bola toho roku upršaná jeseň, pamätám si, že stromy už mali oblečený žltý kabát a cesta bola šmykľavá. Natoľko, že keď som prichádzal k Majstrovi z druhej strany ulice ako tretí účastník pranku, plánujúc mu položiť zasa tú istú, zásadnú, znepokojujúcu otázku, tak som sa šmykol, spadol, skoro ma zrazilo červené auto a roztrhal som si rifle...
Pán Melkovič si to všimol. Pozrel sa na nebesá, zasa na mňa, potom niekam do diaľky (pravdepodobne k Aralskému jazeru) a chrapľavým hlasom na celú ulicu zvolal: „Piť víno z Hlohovca je príjemnejšie ako piť vodu z Aralu!”
Tvar mi zaliala červeň.Jeho slová ma zasiahli ležiaceho v blate na ceste. A potom, zdvíhajúc sa, som si uvedomil, že "kamaráti" sa zo mňa úprimne ujebávajú a z auta na mňa so znepokojením hľadí Stanislav Štepka, ktorý sa na rýchlo vydal hľadať svojho člena.Na predstavenie som samozrejme neišiel.

00000101000635320105448106411093085297600853525808535332

0000010100063532010544810641109308529760085352580853533208535423

meisterstuck

0000010100063532010544810641109308529760085352580853533208535398

super, nechces so mnou spolupracovat ako grafik?

000001010006353201054481064110930852976008535258085353320853539808535401

tym sa aj zivim, a co robis ty?:)
kludne do posty

00000101000635320105448106411093085297600853525808535260

mi odľahlo, že už žiadne ďalšie prdy...)

0000010100063532010544810641109308529760085352580853526008535496

*uľavilo sa ti

000001010006353201054481064110930852976008535258085352600853549608535500

ehm - nechcela som to napísať takto explicitne..

00000101000635320105448106411093085297600853525808535260085354960853550008535637

muži sú prasce, tí sa neondzejú

000001010006353201054481064110930852976008534958

celý môj život je jeden veľký ongoing trapas, tak mám dilemu, čo z toho vypichnúť )
a ešte aj blue footed booby aww

000001010006353201054481064110930852976008534574

Tento trapny príbeh je o mojom vzťahu k výťahom. Samotné jadro trapasu trvá možno dvadsať sekúnd, ale k tomu sa dostaneme.

Predtým ešte vzťah versus výťah. Imho to nemôže byť viac symbolické. Napríklad v paneláku máme nápis "Osobný výťah max. 6 osôb" a ja to samozrejme vždy čítam ako "vzťah". V duchu si kývnem, že to úplne sedí, tak to má byť. Potom ešte rád sledujem výrazy pristupujúcich ľudí. Špeciálne ak idem vystúpiť na spodnom podlaží; postavím sa tesne k dverám a čakám na svoju korisť (čítať hlasom Davida Attenborougha). Nič netušiaci čakateľ na výťah - nižšie v potravinovom aj výťahovom reťazci - nemôže inak a dostane šok. Ja triumfálne vyjdem von s výrazom že akože to si nečakal, čo, a nechám korisť žiť, nech sa vpotáca do výťahu a ďakuje bohu za svoj život. Alebo som proste za debila, no.

Výťah je tiež dobré miesto na vznešené úvahy. Napríklad, že Octavianovi je časovo bližšie 21. storočie než prví stavitelia egyptských pyramíd, ktorých ríšu dobyl a ukončil tak vládu faraónov, že čo si kúpim na žranie, alebo že na každé zrnko piesku na pláži na zemi pripadá vo vesmíre 10 000 hviezd. Alebo tiež - ako sa stalo na začiatku môjho dvadsaťsekundového príbehu - že aký je vlastne môj vzťah k prdeniu. Už v tretej sekunde som dospel k trom nezvratným záverom:
1. Sú pomerne tiché, žiadne hromotlky
2. V podstate moc nesmrdia (myslím samozrejme v priemere, minulý víkend je outlier)
3. Som v prdení nebojácny. Kde všade som si už prdol! Na Václavskom námestí? Bezpočetkrát. V Louvri? Bez problémov. V Trianonskom zámočku? To sa ani inak nedá, smrdí to tam šťankami. (Moja osobná teória je, že tam chodia plakať Maďari.)

Tu musím podoktnúť, že v korporátnej budove, kde sa príbeh odohráva, som si zvolil najzadnejší výťah a hodinu, keď tým výťahom nikto nejazdí. Tak samozrejme slovo dalo slovo, prdol som si a bol to taký prd do budúcnosti, keďže som začal snívať o tom, kde by som si ešte rád oné. (A musím povedať, že medzičasom sa niektoré sny stali skutočnosťou!) Výťah začal spomaľovať a ja som si uvedomil, že: výťah spomaľuje preto, lebo si ho niekto pristavuje; a tiež že síce bod číslo jedna hore platí, prd bol tichý, ale smrdí. Síce len tak 6/10, a ani objemovo to nebolo nič moc, ale na vykúrenie malého výťahu to stačilo. Proste trapne. Ešte než sa otvorili dvere, tak bolo počuť, že je to dievča a že telefonuje: "Noalevieščopovedalasomsi žeteraztorýchlovybavím, doobeba bude málo ľudí" (to už nastupuje preto rozpráva pomalšie) "a teplo je dnes už od rána a má to byť horšie a v tom výťahu to dosť smrdí." Samozrejme že hneď ako to dopovedala, bolo jej jasné, že prečo je to tak. Mohol som sa brániť, že to len 6/10 a prisahám inak neprdím vo výťahu, ale tak bolo by to asi ešte horšie. Takže posledných deväť sekúnd príbehu trvalo asi pol hodinu, ona počúvala, čo jej hovorí ten druhý človek v telefóne. Dole sme sa v tichosti a rýchlosti rozišli.

Odvtedy som vždy na tom mieste pozeral, či sa ešte uvidíme. Ale bohužiaľ, osud bol proti. Nikdy sme sa nestretli a nemali sme šancu si povedať, ako to naozaj bolo, a aké by to mohlo byť.

00000101000635320105448106411093085297600853457408535005

00000101000635320105448106411093085297600853457408534954

https://imgur.com/gallery/WMOhr

00000101000635320105448106411093085297600853457408534914

podla mna to ma skvely koncept - na zaciatku vobec netusim, ze pointa je o prdeni
a tym padom sa kazdou dalsou vetou stale viac bavim
uz som sa dlho tak nenasmiala
diky
:)

00000101000635320105448106411093085297600853457408534767

Skoda ja ze ste uz manzelia:)

0000010100063532010544810641109308529760085345740853476708534925

Co si si myslel ze prdim feromony? :)

000001010006353201054481064110930852976008534574085347670853492508534941

no keby si hento dokazal preonacit na ftip tak si ta urcite zoberie aj proti tvojej voli :)

00000101000635320105448106411093085297600853457408534756

krasne

00000101000635320105448106411093085297600853457408534715

moj muz navrhuje variaciu do buducna: v predmetnej situacii vystupit pri nastupe dalsej osoby a dopriat dotycnemu/dotycnej dostatok sukromia pri jej analyzovani

00000101000635320105448106411093085297600853457408534676

Ako prvy job po skole som robil sales vo VUB. Zacinal som na pobocke v Ruzinove a sedel som v takej skelenej kabinke (taky sort of lepsi open office).
Raz vecer bola pobocka uz skoro uplne prazdna, uz som len cakal kedy zavrieme a budem moct vypadnut. Nevyzeralo to, ze by sa mohol niekto ukazat tak som sa citil pomerne safe, uvolnil sa a zavesil taky fakt nekulturny prd.
Ak tvoj bol 6/10, moj bol definitivne 10/10, taky naozaj negustiozny smrad ako dead bodies. Jeden z tych po ktorych rozmyslas ci by si nemal vidiet doktora, lebo mas pocit, ze prdy zdraveho cloveka nemozu smrdiet takymto sposobom.
Zacal som sa zdvihat, ze si idem zapalit ked v tom sa pri mojej kabinke totalne out of blue zjavila veduca pobocky pani Dikosova s nejakym neborakom co si chcel otvorit ucet.
Nakracali asertivne rovno k mojmu stolu a presne som videl ten moment ked ju to hitlo a pochopila, ze to bol hrozny omyl. Smrad ako z kanala. Pani Dikosova nas predstavila, podali sme si ruky. Everybody keeping poker face.
Pri ochode mi venovala este jeden posledny, sklamany pohlad. Vyzerala ako smutna Angela Merkel. Citil som sa akoby som poskodil dobre meno banky.
Ucet sme ale otvorili.

0000010100063532010544810641109308529760085345740853467608543074

sa dohodnite s tomášom, kto vyhral :)

000001010006353201054481064110930852976008534574085346760854307408543457

ja som to nebral ako sutazny prispevok : )

00000101000635320105448106411093085297600853457408534676085430740854345708544760

tak ale vyhral si :D

0000010100063532010544810641109308529760085345740853467608535137

teraz neviem či aj toto rátať ako súťažný príspevok? :)

000001010006353201054481064110930852976008534574085346760853513708535139

ja som za
predsa len, dal som len 6/10, illych 10/10, navyse v pritomnosti pani Dikosovej :)

00000101000635320105448106411093085297600853457408534676085351370853513908535143

tak Pani Dikosova do toho vosla len ako taka ceresnicka na torte.

0000010100063532010544810641109308529760085345740853467608535137085351390853514308535145

Práveže pani Dikošová tomu dodáva ten pravý punc autentičnosti.

0000010100063532010544810641109308529760085345740853467608535027

mne sa toto stalo v byvalej robote s kolegynou, bol som sam v kancli,

tiez daco podobne, 10/10, zrazu kolegyna chcela vojst dnu - nastastie zastavila na prahu a hovorim jej z dialky (5 metrov asi)

"prosim, nevstupuj, myslel som ze budem sam!"

pochopila, zasmiala sa a zavrela dvere :D

ja som otvoril balkonik a poriadne vyvetral

000001010006353201054481064110930852976008534574085346760853502708535122

viac by mi na teba sedelo ze by si ju bez slova prijal u seba, okno neotvoril a keby sa zacala dusit tak by si sa len demonicky smial :D

00000101000635320105448106411093085297600853457408534676085350270853512208535681

to sa nerobi predsa :(

0000010100063532010544810641109308529760085345740853467608534905

a pracuješ ešte v bankovníctve, alebo si sa na to vyprdol?