nemyslela som to tak, že zvieratá sú nejaké automaty - preto som dala ten program do úvodzoviek. Samozrejme, že niečo ako absolútna sloboda neexistuje - možnosti nášho rozhodovania sú tiež determinované vonkajšími podmienkami, našou skúsenosťou, prostredím v ktorom sme vyrastali etc. To, o čom som písala vnímam skôr ako rozdiel medzi zaužívaným mravom - vyjadreným skôr očakávaniami spoločnosti v rámci ktorej človek žije a konaním na základe vnútorného presvedčenia o tom, že nejaké konanie je "správne". V prvom prípade človek koná v snahe vyhnúť sa konfliktu so spoločnosťou, v druhom prípade koná z presvedčenia. Aj kresťania môžu (a majú) morálku ale nie automaticky každý, kto je pokrstený a považuje sa za kresťana a koná v súlade s nejakým súborom kresťanských noriem, koná zároveň aj morálne. Inými slovami, nie príslušnosť k nejakej skupine a dodržiavanie noriem tejto skupiny, robia z konania človeka morálne konanie. Svoje pravidlá v rámci skupiny majú práveže aj zvieratá - ak by sme morálku zredukovali na nejaký súbor vopred daných pravidiel, tak nevidím rozdiel medzi konaním zvierat a konaním ľudí. Ale o konaní zvierat nehovoríme v kategórii morálneho, pretože u ľudí predpokladáme rozvinutejší stupeň uvažovania, rozhodovania a áno, aj slobodného rozhodovania. A ak si pýtaš príklad nejakého slobodného rozhodnutia, tak napríklad ľudia, ktorí ukrývali počas druhej svetovej vojny židov aj napriek hrozbe represií, tak konali na základe vlastného presvedčenia - v rozpore so spoločensky platnými normami a očakávaniami. Ak budeme hovoriť o morálke nejakých skupín, tak upadneme do nebezpečenstva, že morálkou sa dá označiť akékoľvek správanie, ak sa nájde skupina ľudí, ktorá ho uznáva alebo preferuje - napríklad morálka zlodejov alebo zločincov. Preto je tam tá požiadavka slobodného rozhodnutia - kvôli konaniu samotnému, nie s vidinou nejakej odmeny, pod tlakom trestu alebo preto, že spoločnosť odomňa určité správanie vyžaduje.

Cieľom môjho príspevku teda nebolo naznačiť, že kresťania nekonajú morálne keď konajú v súlade s prikázaniami. Ale že morálne konanie má svoj pôvod mimo noriem určovaných skupinou. Samozrejme utilitaristi by ti povedali, že morálne je to, čo prináša najväčší osoh čo najväčšiemu množstvu ľudí. Aristotel by popísal skôr cnosti, ktoré má človek pestovať aby sa stal z neho morálny človek. Existujú teda rôzne teórie, ktoré si nárokujú na definíciu moráky - sú dokonca teórie, ktoré uznávajú iba morálku zjavenú v podobe božích zákonov a podľa týchto teórií nie je morálne konanie mimo viery možné. Ja mám v chápaní morálky najbližšie asi ku Kantovi. Preto tá slobodná vôľa v kantovskom zmysle - ale ak by to nebolo jasné, tak sa môžem ešte rozpísať :)