Re[3]: ak boh neexistuje :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[3]: ak boh neexistuje
template:	4
parent:	Re[2]: ak boh neexistuje
owner:	sestra
viewed by:
created:	17.04.2018 - 19:31:02

cwbe coordinatez:
809096
3650172
7628631
8487209
8487441
8487535
8487615

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Moralka je prirodzenou sucastou ludskeho programu? Lol

0080909603650172076286310848720908487441084875350848761508487622

jo, veď je prítomná u kadejakých spoločenských tvorov, pretože akákoľvek, aj zvieracia spoločnosť pre svoje fungovanie vyžaduje morálku [návod na správanie sa k blížnemu, rozližovanie toto áno/nie ergo dobro/zlo, etc]; morálka nie je spoločenský konštrukt (skôr je nimi ovplyvňovaná) a tak isto morálnosť človeka nezávisí od jeho viery - viera je viera a morálka je morálka, atď.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ

008090960365017207628631084872090848744108487535084876150848762208487732

Is moral intrinsic or extrinsic
Je eticke/moralne spravanie pudove alebo reflektovane? Ak pudove, kde su hranice? Ak vysledkom reflexie, ake su jej premisy?

00809096036501720762863108487209084874410848753508487615084876220848773208488303

je aj pudove aj reflektovane. dobra otazka na hranice. pudove ma mensie hranice, pud pokryva len najnutnejsie elementy moralneho spravania, napriklad ze matka nezozerie vlastne dieta. tie reflektovane etiky nemaju hranice, kedze tie sa stale rozsiruju. sudim z toho, ze ked mlada je izolovane od napriklad svojej matky a celkovo od vsetkeho kontaktu a fyzickych stimulov, tak sa mu nevyvinie mozog

plus este metafyzika je pramenom dobra, na to netreba zabudat

a tu by mozno bolo vhodne sa zamysliet, ci prave nabozenstva nie su tym ontologickym kanalom, ktore sa projektuje na ludske vnimanie dobra

00809096036501720762863108487209084874410848753508487615084876220848773208487783

O morálke/etike má zmysel hovoriť iba za predpokladu schopnosti seba-reflexie, teda v intenciách slobodnej vôle rozhodovať sa (netreba si mýliť so slobodou konať). Ak predpokladáme, že zvieratká sa riadia prevažne pudmi (akýmsi vnútorným "programom"), tak ich konanie nemôžeme hodnotiť ako morálne alebo nemorálne. Zároveň si morálne konanie vyžaduje zasadenie do nejakého širšieho kontextu - morálnym alebo nemorálnym konaním sa síce človek vzťahuje k vonkajšiemu svetu/k spoločnosti ale na druhej strane určuje sám seba. Keď sa pozrieš naprieč rôznymi historickými obdobiami a kultúrami, tak je zrejmé, že spoločenské normy nie sú písané vo forme univerzálneho zákona (napríklad nejakých desiatich božích prikázaní, ktoré obsahujú pokyny ako nezabiješ, nepokradneš atď). Desať božích prikázaní a ich dodržiavanie nie je morálka. Je to skôr inštitút zákona sformovaného v rámci spoločenstva veriacich. K podobným (alebo aj iným zákonom) prišli spoločenstvá kade tade po svete. To, na čo sa teda ten blog vyššie odvoláva, nie je "morálka" v pravom zmysle. Je to forma zákona, vyžadujúceho si podriadenosť/konformitu - inštitút, ktorý zabezpečuje predvídateľnosť konania jednotlivcov v rámci nejakej spoločnosti. Znakom zákona je aj to, že v prípade jeho porušenia môže človek očakávať posudzovanie/súdenie jeho správania z vonka - v kresťanstve človeka súdi za jeho skutky boh. človek sa zodpovedá bohu - čo neskôr reflektuje rituál spovede, kde boha zastupuje kňaz a dáva človeku "rozhrešenie". Človek sa teda nezodpovedá sám sebe - jeho zlyhanie nie je zhmotnené vnútorne - ale symbolicky sa hodnotenie jeho správania prenáša mimo neho.

V prípade morálky prameniacej z vnútorného presvedčenia, človeka súdi jedine on sám - t.j jeho pocit viny pramení z jeho vnútorného presvedčenia, pretože nedostál takému konaniu, ktoré ustanovil na miesto morálneho zákona. Na to, aby pociťoval "vinu", nepotrebuje input "zvonka" v zmysle odsúdenia, posudzovania ani rozhrešenia.

Morálne konanie by som teda nezamieňala s nejakou slušnosťou (toť teraz často skloňované slovo), ktorá vychádza zo spoločenskej konformity - či už k zákonom alebo nejakým náboženským prikázaniam. Morálne správanie si vyžaduje vnútornú motiváciu a presvedčenie a tieto "zákony" bude človek odhodlaný dodržiavať aj keď budú v rozpore s tým, čo spoločnosť považuje za slušné alebo vhodné. Z toho dôvodu je morálka veľmi špecifická vec a na rozdiel od všeobecnej predstavy morálky ako dodržiavania nejakých nepísaných spoločenských noriem, je morálka v skutočnosti prejavom ľudskej schopnosti vnímať sa ako indivíduum - teda uvedomenia si zodpovednosti za svoje konanie, ktoré predpokladá slobodnú vôľu. Iba slobodný človek (a vo svojom rozhodovaní slobodný aj od spoločenských noriem a očakávaní, neovplyvňovaný vlastným záujmom) môže konať morálne. To robí z morálky niečo iné ako bežnú konformitu so zákonom a z toho dôvodu sú morálni jednotlivci pre spoločnosť skôr "nebezpeční", pretože dokážu konať aj v rozpore so spoločenskými normami a zákonmi, ak si to situácia vyžaduje. V tých najvyhrotenejších prípadoch dokážu ísť proti všetkým - ale nie pre boha alebo pre nejaký iný zákon - ale pre svoje presvedčenie. To sa samozrejme nevylučuje s tým, že takto konať môžu aj veriaci pre presvedčenie, ktoré je v súlade s božím príkazom (či už písaným alebo domnelým).

0080909603650172076286310848720908487441084875350848761508487622084877320848778308487981

slobodná vôľa rozhodovať sa je ilúzia; je to pravdepodobne dôsledok toho, že náš mozog má okrem podvedomej vrstvy, ktorá sa rozhoduje viac intuitívne/automaticky aj vedomú vrstvu, ktorá si je vedomá sama svojho rozhodovania, aby ho mohla korigovať. lenže tá "korekčná" vrstva nie je totožná so slobodnou vôľou, aj zvieratá disponujú tým, čo môžeme nazvať "slobodná vôľa" - ich reakcie nie sú automatizované, sú dôsledkom rozhodnutia. u človeka je rozhodovanie komplexnejšie a má ešte viac vrstiev.
morálka môže byť daná spoločensky; väčšina ľudí nerieši vlastné morálne konštrukty, ale ich vo väčšej alebo menšej preberá od spoločenstva, v ktorom sa vyskytuje (a už je jedno, či hovoríme o kresťanoch, vegánoch alebo refugees welcome) - si názorovo konformný s menšou a vyhranenou skupinkou, aby si potom mohol vystupovať proti väčšinovej spoločnosti. vyberieš si takýto systém slobodne, alebo nie? a čo je to sloboda?

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ

008090960365017207628631084872090848744108487535084876150848762208487732084877830848798108488040

nemyslela som to tak, že zvieratá sú nejaké automaty - preto som dala ten program do úvodzoviek. Samozrejme, že niečo ako absolútna sloboda neexistuje - možnosti nášho rozhodovania sú tiež determinované vonkajšími podmienkami, našou skúsenosťou, prostredím v ktorom sme vyrastali etc. To, o čom som písala vnímam skôr ako rozdiel medzi zaužívaným mravom - vyjadreným skôr očakávaniami spoločnosti v rámci ktorej človek žije a konaním na základe vnútorného presvedčenia o tom, že nejaké konanie je "správne". V prvom prípade človek koná v snahe vyhnúť sa konfliktu so spoločnosťou, v druhom prípade koná z presvedčenia. Aj kresťania môžu (a majú) morálku ale nie automaticky každý, kto je pokrstený a považuje sa za kresťana a koná v súlade s nejakým súborom kresťanských noriem, koná zároveň aj morálne. Inými slovami, nie príslušnosť k nejakej skupine a dodržiavanie noriem tejto skupiny, robia z konania človeka morálne konanie. Svoje pravidlá v rámci skupiny majú práveže aj zvieratá - ak by sme morálku zredukovali na nejaký súbor vopred daných pravidiel, tak nevidím rozdiel medzi konaním zvierat a konaním ľudí. Ale o konaní zvierat nehovoríme v kategórii morálneho, pretože u ľudí predpokladáme rozvinutejší stupeň uvažovania, rozhodovania a áno, aj slobodného rozhodovania. A ak si pýtaš príklad nejakého slobodného rozhodnutia, tak napríklad ľudia, ktorí ukrývali počas druhej svetovej vojny židov aj napriek hrozbe represií, tak konali na základe vlastného presvedčenia - v rozpore so spoločensky platnými normami a očakávaniami. Ak budeme hovoriť o morálke nejakých skupín, tak upadneme do nebezpečenstva, že morálkou sa dá označiť akékoľvek správanie, ak sa nájde skupina ľudí, ktorá ho uznáva alebo preferuje - napríklad morálka zlodejov alebo zločincov. Preto je tam tá požiadavka slobodného rozhodnutia - kvôli konaniu samotnému, nie s vidinou nejakej odmeny, pod tlakom trestu alebo preto, že spoločnosť odomňa určité správanie vyžaduje.

Cieľom môjho príspevku teda nebolo naznačiť, že kresťania nekonajú morálne keď konajú v súlade s prikázaniami. Ale že morálne konanie má svoj pôvod mimo noriem určovaných skupinou. Samozrejme utilitaristi by ti povedali, že morálne je to, čo prináša najväčší osoh čo najväčšiemu množstvu ľudí. Aristotel by popísal skôr cnosti, ktoré má človek pestovať aby sa stal z neho morálny človek. Existujú teda rôzne teórie, ktoré si nárokujú na definíciu moráky - sú dokonca teórie, ktoré uznávajú iba morálku zjavenú v podobe božích zákonov a podľa týchto teórií nie je morálne konanie mimo viery možné. Ja mám v chápaní morálky najbližšie asi ku Kantovi. Preto tá slobodná vôľa v kantovskom zmysle - ale ak by to nebolo jasné, tak sa môžem ešte rozpísať :)