Re: Polárnik in my heart :: Remember, remember, the velvet November

Malé postscriptum k tomu kresleniu:

'Dnes som sa zľakla mladého muža v modrom tričku na žltom kajaku. Chcela som sa ho spýtať, či nevymení, ale nemala som moc za čo. Voda v kanáli, ktorým vesloval, je skalená už dlhší čas a viac než inokedy. Čo ma zaujalo, to isté čo ma zaujalo na Červenom rybníku, že voda je prostredím rozkladných procesov, celkom viditeľným spôsobom, a to ma nejak púta. Neviem ako by som sa jej priblížila. To je problém objektov. Niekedy keď ju - teraz Ju, ale každopádne je aj tak v celej veci marginálna, vidím, by som jej najradšej povedala, nehýb sa pokiaľ si ťa nenakreslím, presne tak, zozadu, máš poodhalený chrbát, a vôbec, mi kompozične celkom sedíš, ale ako by to vyzeralo...
Kreslenie mi vždy prišlo ako znásilňovanie. Ako akt násilia. Nemá nič spoločné s podrobením tela, ibaže s podrobením objektu. Vnútorná apatia, objekty mlčia. Sú bizarné, ale sú. Vzdorujú a ja ich neviem pochopiť inak ako násilím'