Popisem vam svoj sen. V sobotu sa zobudim v manzelskej posteli vedla svojej ciernovlasej manzelky Rachel, jej stale ladne telo sa nafukuje pod paplonom a na moju nevtieravu otazku, ci uz chce kavu a ranajky, mi odpovie pazvukom, ktory vyjadruje, ze ju mam este nechat spat. Dvihnem sa a napriamim, oddychnuty, s hlavou plnou idealov a napadov, ako nepremrhat dalsi den, ktory mi H_shem na tomto svete dozicil. Prejdem sa do obyvacky, kde moja starsia dcera Sara a ta druha, co je rysava po mne, Esther, svorne pozeraju ranne rozpravky. Usmejeme sa na seba, nebudem ich rusit. Spravim si earl grey, cierny ako Trimbal, sice sa dnes nepracuje a ja si mozem dopriat byt aj tak trochu prispaty, z vlastneho, Nnazvyme to presvedcenia si to nedoprajem. Fajcenie si vsak doprajem. Na balkone si zapalim dunhillku a vratim sa mlcky k mojim ratolestiam. Len ich tak pozorujem, ony bez slova hltaju kazde jedno slovo, co koktavo Rick a Morty... Rick a Morty rano v sobotu, ja a dve krasne dcery a manzelka a vlastny byt a fajcim dunhillky a robim si blacktea, vathepja? -link- Aha, to je alarm clock, ty saso, mozes snivat dalej, ale s otvorenymi ocami. V realite, ktora takym ako ty nie je naklonena. Kde mas nieco cez tridsat, stale smrdis u rodicov, na najom si zarobit nevies, zeny nepritahujes a dve pekne dcery su ostatne tiez len zalezitostou fiktivnych realmov tvojej centralnej nervovej sustavy.
Je pat nula jedna. Minutu mi zvonil budik, kym sa do mojej izby dotrepal foter a hromovym hlasom enhancol jeho zvonenie. Ze ich nemam budit. Vcera som ani nebol na pivku, tak mi nema, co vycitat, servilne mu podakujem, profesionalna deformacia a on sa odporuca. Nebol som slopat, lebo som koncil poobednu o stvrt na desat, ono to sice zakazdym laka, no vcera som odolal. Comu som vsak neodolal bol film. co mi Shaggy posunul na usbecku a ja som zaspal az o tristvrte na dve, preto som teraz trochu menej oddychnuty ako ten otec a manzel. co ma siesty den tyzdna frei. Ja si neurobim caj, ale poriadneho turka, co ma ma nakopnut, dalej si dam rychlu sprchu, zjem banan a napcham si ruksak napolyvidiaci-napolyspiaci, ono to ozaj nie su tieto sobotne preklenutia z poobedia na doobedie sranda. Na zastavke nefajcim dunhillku, ale do rizly motam drum a potom to slukujem cez filter gizeh, kym nedojde 23ka, co ma odvezie do Devinskej, kde v supermarkete robim. Sef opat ukazuje na hodinky, lebo smrdim po mojej tretej cige tento den, co som odpalil na vzdialenost styridsatsedem krokov medzi zastavkou a zadnym vchodom pre nas, sluzobnictvo. Vy lordstvo, vy si pridete do nasej predajne ukojit svoje chutky a potreby, nakupite si, co vam vas rozpocet dovoli a ak nie tak karta pusti, nie je len platobna a iste precerpanie je povolene. Preco drzkujem? Lebo mne banka pre nesplacanie uveru ani nepovoli vedenie uctu. Preto. Prezliekam sa a za pult prichadzam styridsat, zas nestihnem do siedmej vypiect ani jednu varku a prvi navstevnici nasho obchodu mi to daju vyzrat. Makaj, ty stary hnusny konvektomat, ja nemam cely den...Ale okej, toto neni nic neobvykle. Musim povedat, ze po roku a pol, co som tu, sa uz stihli dovtipit, ze ja nie som prave najspolahlivejsi element tohto skripajuceho tatosa v agonii. Mne podobni su urcite dovodom, preco sa z akcionarskeho triumviratu dvaja najvplyvnejsi ludia tejto krajiny zdekovali a prenechali tomu tretiemu patolizacovi, nech si robi, co chce. Takto nejak to vraj bolo. Spat za pult.
-Poprosim dvadsat deka Goudy, vypyta si svoj proviant prva dnesna zakaznicka, stara baba, asi devatdesiatpat by som jej odhadoval, okej, tak tricku menej- Nenavidim krajat syr v kuse. Na platky to este akotak priblizne ustriehnem, no nemam odhad. Nemam, skratka nemam. Zarezem do bloku syra, noz sa v polke zvrtne a vykroji taky polobluk, co na vahe ukaze, ze to robi 163 gramov. Stara baba mi dovoli zacat den priaznivo a odobri mi moj preslap. Prerez, hehe. Potom sa k pultu dostavia dvaja romski robotnici, ktori maju v plane natlacit sa ipelskou klobaskou, kazdemu dva kusky. Nech sa lubi. Je sedem styridsat tri, ja som konecne vypiekol pecivko pripravene z predosleho dna a priebezne pozeram, ako z neho vobec neubuda, to je vlastne bezna vec cez vikend. Ludi tiez pomenej, u mna aj medzi regalmi. Surfujem si v telefone a posielam cez whatsapp spravy sem a tam, ked mi zastupca veduceho pride povedat, ze mu mam ist s niecim pomoct dozadu. Pan zastupca Styri europalety, z kazdej trcia triesky a ja sa stitim dvihat ich holymi rukami, skusim, ci nemame ochranne rukavice. Nateraz ma zachranil zvoncek, niekto chce asi suncicku alebo salamik, stradujem si obsluzit a vyhoviet panovi nakupujucemu. Zachvilu som vsak naspat a pasujem sa s dobre cez patnastkilovym bremenom. Ale podari sa... A takto nejak ubieha moja praca, cely den. Borci a borky buzeruju, niektori sa len premavaju pred vykladom a aj tak nakoniec nic nechcu, ini zas hned vedia, co chcu, no co mam robit, ked to zrovna nemam. Ja viem, ze ste to videli v letaku a ze je morcacia sunka premier prave v akcii. Ano, aj cenu poznam, aj tu pozmenenu, ktora je v platnosti do utorka. Nic s tym nezmozem. Len sucitne prikyvnem a poviem, ze by v tom centralnom sklade mali nieco spravit s podobnym bordelom. Vnutorme ma to ale nijak neskrie. Ako sa blizi obedna hodina, hladna svoloc postupne utoci na moj ranny vypek a ja musim merat cestu dozadu k mrazaku, kde nalozim na pekace tu-ktoru bagetku alebo zemlicku, predohrejem si trubu a nastavim pozadovany program. Obcas pridem skontrolovat pecivo, ci nie je este pripecene. Ak aj hej, sup s tym von...
Ako ste si mohli vsimnut, moja praca nie je nijak komplikovana a zvladol by ju takmer kazdy. Stojim si za pultom a obsluhujem ludi. Povacsinou. Volaju ma veduci, volaju ma sefko, niekto mi vyka, niekto tyka. Preco? Som nieco ako poskok. Som pingel.