S Chaimom sme si v jeho detskej izbe spravili after des afters. Ziadne trapne vyplne casu ako filmy nedostali priestor, len sme popijali, hulili, zvarali az ma prisla jeho mama vyhodit, ze Kamil ma ist pomahat. Je vskutku pozoruhodne, ako niektori old fellaz vedia prijat a vnutorne sa zmierit s tym, co vasa ratolest robi. Tak som sa pobral k sebe, dal som si par piv v nonstopke a isiel sa vypotit do svojho pelechu. Moja mama si narozdiel od tej Chaimovej nic nevsimla a mne presiel dalsi podraz, ktoreho som sa dopustil. Ostatne, ako obycajne. Mozem prist domov v hocakom stave, zakazdym sa mi to prepecie. A ja neviem, ci to je vzdy vyhra. Som zavisly na drogach a alkohole, ale o tomto teraz nechcem. Ani sa zamyslat nad svojim cudzopasnictvom nad osobou, ktora sa o nejaky, blizsie neurceny cas poberie na nocnu. Teda, predtym poupratuje moj bordel, navari a pripravi sa do prace. Ja si zatial dam stropkov, prelinany masturbaciou a nejakou muzikou. Klidek...
Vtedy niekedy mi to prebehlo hlavou. Ze nie pre to som traged, pre co ma Laura nechce. Pretoze uz asi patnast rokov nemam pevny, oporny bod. Volakedy som veril v Boha a bol som optimista. Medzicasom sa moja viera postupne krok za krokom vytratila a zo mna sa stal velmi negativisticky element. Premyslam nad svojimi buducimi detmi, ako im uz teraz zarabam na slusne prusery, ktore sa podedia zapisane do DNA. Napada mi klaunov preslov, kedy opakovane poucoval okrem ineho o skromnosti a pokore. O tom, ze aj zajtra je den a my by sme okrem na seba mali mysliet aspon na buduce generacie, ked uz tie predosle zo vsetkeho vychadzaju ako losers. Klaun prizvukoval, ze jeho viera nie je len oprora, ktoru teraz hladam, je to vraj aj vymedzenie toho, co mozes a nemozes. Dost slabe na to, aby som sa chytal. Vraj je to nielen absolutne podriadenie sa nespornej autorite, vraj to je aj prirodzenost a respekt. Chvilu meliem o tom, ze v zlatej ere slovenskeho rapu slovo respekt stratilo vyznam, on sa len pousmeje, odpije si zo sajdru a opusti ma. Co mi hned nedoslo je, ze tento moment so mnou bude dlhsie ako ten, co minutu nato prisiel luther s pytlom a my sme sa prijemne rozkecali. Citujem Smacka, maloktera droga umi to co umi yayo.
Tento moment sa vracia vzdy, kedy premyslam nad tym, ci ti tzv. deisti maju v niecom pravdu. Ako vydavam klauna stat skalopevne a neomylne vo svojej pravde, presne takto to ja nazyvam! Vasa pravda! Nie je vas malo. Ale neviem, na com tie vase myslienky staviate. Na tom, ze vas v mladosti otec nutil chodit do kostola a vam to ostalo? Alebo na com? Na tom, ze takto vam to dava zmysel? Mne nie. Nemozem si pomoct. Ale som na dne. Nielen pre Laurin odpis. Preto, ze ja sa rano zobudim a nevidim iny zmysel bytia ako sa v piatok alebo v sobotu riadne rozsekat. Pre tieto chvilky mi nevadi, ze som v tejto veci sam sebou. Prepnuty, plytky, trapny saso. Ako klaun. Jeho trapnost vsak nadobuda uplne ine rozmery. On svoj zivot zasvatil a zalozil na myslienke, ze po smrti sa, okrem ineho, kazdemu dostane to, co mu patri. Opat to beriem za uplne iny koniec nez mam. Usulam si do brka, co mi ostalu z piatku, je sobota vecer, A okrem toho, ze som nesurody a strateny sam v sebe potrebujem pocut protiargumenty od druhej strany. Vytacam to jedine cislo, ktore mi cele poobedie vrta v keceni. O hodku v centre.