Parik styridsiatnikov, ktorym sa cerstvo narodilo dieta a ich vztah preziva krizu, zastihneme vo velkobchode s nabytkom. On si chce kupit gycovy stolik, ona si z jeho vkusu utahuje. Nakoniec vyhra vtieravy obchodnik, ktory muzovi slubuje, ze im ta fejkovo pozlatena vec vyrobena v Cine, prinesie do rodiny vela stastnych chvil. Stane sa vsak jedna udalost, ktora celu situaciu zmeni na zivu nocnu moru.

Viac sa o tejto spanielskej nervovej klade a jeho deji neda rozpravat bez spoilerov. Udalost je natolko zasadna, ze sa chytite za hlavu, ci naozaj o tomto bude film, a ci naozaj vidite to, co vidite. Toto je vlastne ten real horror, bez priser a nadprirodzena. Je tam ista davka cynizmu, ale hlavne krutej reality, ako ked na JOJ Krimi chcu repoteri desit divakov skutocnymi a bizarnymi pripadmi, ktore sa ludom stali. Pribeh je ofc fiktivny, ale svojou realisticnostou prekonava mnohe bubakove filmy.

Uz davno sa mi nestalo, aby som sa pytal, co sa teraz stane, ako sa bude dalej pribeh vyvijat, pretoze ak by sa udalost rychlo odhalila, je vlastne filmu koniec. Tvorcovia vsak maju pre vas pripravene machanie sa vo vlastnom pote a brknania na nervy do poslednej chvile. A to drasave napatie, kym sa TO odhali, mi pripomenulo Hitchcockove pravidlo s napatim - nahly sok je iba sok, ale ak viete viac ako postavy, cakate kedy tento sok zaposobi aj na ne. Predstava ako nan budu reagovat, je desiva, pretoze si to viete aj sami predstavit, ako by ste konali vy, ak by sa to stalo vam. Jedine minus davam koncu. Tam to vlastne ani nemohlo inak skoncit, tjst., konci sa to absolutne.

Kladol som si zaroven otazku, preco niekto vobec nakrutil takyto film a co mu islo? Co reziser hovoril hercom, ci producentom, ked ich chcel zlakat na svoje dielo. Netusim, ale ako to nechcete dalej pozerat, zaroven to dopozerat chcete. Aspon v mojom pripade. Uplna dichotomia.

Toto rozhodne nie je film pre kazdeho a moze balancovat v hodnoteni od trashu po zanrovy skvost. Nahravuju tomu aj recenzie: Guardian 2/5. Ja sa priklanam k tej druhej strane. 8/10 - ale skutocne len pre nervovo silne zaludky.

Starnúcu herečku odpáli šoubiznis do zabudnutia. V snahe byť stále mladou sa dá na procedúru, ktorá jej má zaručiť mladosť. Mladosť jej kópie. Ako inak veci sa začnú komplikovať. A to extrémne.

Francúzskej režisérke Coraline Fargeat nie sú cudzie látky balansujúce na hrane vkusu/nevkusu, v ktorých prostredníctvom žánrových postupov rozpráva aj o celospoločenských problémoch. V tomto prípade sa jedná o kult mladosti a strachu zo starnutia tela. Celý film sa nesie v extrémne štylizovanej estetike, ktorá tomu veľmi svedčí. Obzvlášť vyzdvihuje, sound dizajn. Po dlhej dobe fungoval nielen ako okrasa ale mal aj príbehový, či charakterový príznak. Obrazovo je The Substance chodiaca reklama pre akýkoľvek módny brand. Mladosť je snímaná až vulgárne a sexisticky, čo bol buď zámer, keďže svetu reklamy vládnu muži, alebo to bolo aplikácia vlastných obsesií a túžob. Kódovanie je dvojité a miestami som mal pocit, že pozerám celovečernú verziu tohto:



Daň za krásu je staroba a rozpad tela, ktorú reprezentuje hlavná hrdinka v podaní Demi Moore. Tá musí strpieť vyčínanie vlastného mladého ja. Clash medzi fázami jednej a druhej, je vlastne najzábavnejšou častou filmu. Demi zároveň reprezentuje aj druhú vrstvu filmu, nepotrebnosť. Sama si prešla v kariére fázou od superstar po obsadzovanie do menších a menších rolí. Zrejme aj preto kývla na túto šialenosť, ktorá mohla byť pre ňou aj akési Fuck off Hollywoodu, ako s ňou naložil.

A teraz k extrémnostiam. Tých je tam dosť, ale pre otrlých, nič čo už nevideli. Fanúšikovia Black Lava Entertainment zostanú sklamaní:) Každopádne, dostane sa vám veľa detailov tela, jeho tekutín, vrások, záhybov, rozpadu a deformít, proste všetkého, čo bežne zakrývame. Najviac mi to pripomínalo body-horrory od Cronenberga. Coralie však ešte nie je Cronenberg a s postupujúcim filmovým časom sa film premenil na splatter, alebo čokolvek od TROMA. S tým som mal vlastne najväčší problém. Miera. Extrémnosti mi nevadia, ale ak už sa ide na hranu, balans je veľmi dôležitý. Tak ako v jej hommage pokleslým rape-revenge filmom Revenge neustriehla mieru, pošmyklo sa jej to v závere aj tu. Film mal vlastne jeden neofiko koniec a keď už si myslíte, že prídu titulky, príde druhý koniec, až polopatistický, doslovný a zbytočný.

The Substance je žánrová jednohubka, skvele formalisticky natočená, ale ak to mala byť kritika na svet krásy, zvolila si režisérka nástroje, ktorými tu tézu paradoxne podkopala. 7/10

Particka precizne vyselektovanych food uchylov sa vyda na ostrov, kde maju zazit fine dining orgazmus od neortodoxneho sefkuchara. A veci sa, ako inak, zvrtnu.

Za mna je toto vysoko zabavny film, ktory nic nema s kanibalizmom, co bola moja prva domienka, ked som si cital, ze je to spojenie jedla a hororu. Mylil som sa. Jedna sa primarne o hororovu satiru. Ja tam vela odkazov na to, aky je Michelinsky svet luxusnych restauracii vlastne skazeny, sutazivy a sposobuje mnohe psychicke problemy sefkucharom, popri tomu obsahuje kritiku vyssej ci nizsej triedy, vztahove problemy, ci karierne. Ano, su vo filme obcasne plot holes, ale celkovy zazitok to nekazi. Plus je tam aj maly odkaz na Slovensko, kde jedna z postav vravi, ze vyrastala v Bratislave. Maly, komorny film, ktory sa oplati vidiet. 8/10

Bella Cherry prisla zo Svedska do LA robit karieru. Karieru pornoherecky. Ake to asi je, ak chcete prerazit v tomto sutazivom biznise, ukazuje debut svedskej reziserky Ninja Thyberg. Je to vlastna klasicka cesta ku slave, from nobody to somebody. Zrejme nepodobna niekolkym hereckam/hercom, ktore/i sa o nieco podobne pokusaju.

Bella je cielavedoma, vie preco do LA prisla, zije v malom domceku na periferii s inymi hereckami. Ich praca je ich zabavou, aj nemesis, alebo inak, nechcu robit ine, toto je ich zivotna cesta. Bella chce patrit k naj a tak nevaha robit ani rough stuff.

V com je film velmi podareny je intenzivnost scen. Su velmi blizko realite, a miestami mate pocit, ze je to dokument a nie hrany film. Explicitne sceny vo filme nie su ziadne, zato nahoty, jednej aj druhej, je tam neurekom. Vsetko ostatne je postrihane a zahrate tak, akoby sa TO realne dialo. Hlavna herecke Sofii Kapel by ste pokojne verili, ze uz niekedy porno tocila. Mimochodom mimo nej a dalsich dvoch hercov, hrali vo filme sami realni pornoherci, producenti. Zvladli to aj v neporno scenach, cim niektori/e ukazuju aj skutocny herecky talent, nie len ten pornograficky.

Cim sa dostavame k tomu, ze porno produkciu tu ukazuju v podstate ako drsnu zalezitost, ktora nie je uplne oka. Proti sa zdvihla cast ludi v biznise, ze ich film ukazuje v zlom svetle. Pravda je asi niekde v strede. Ako vsade inde, v kazdom pracovnom odvetvi, stretnete normalnych ludi aj idotov ci hajzlov.

Teraz trochu osobnej polievocky: Cely background filmu mi velmi pripomenul natacanie mojho absolvenstkeho hraneho filmu z 2009, paradoxne s nazvom Cherry, o pornoboznise, teda vlastne o takmer identickom deji ako je pribeh Pleasure. V ramci resersu som sa vtedy stretol s dnes uz exporno ceskou pornohviezdou Rosenbergom, aj jeho exzenou Zanetou. Bol som v ich studiu Rebel Company, stretol sa talianskym pornoproducentom skautujucim v Cechach, tocil s hereckou, ktora po nasej fiktivnej pornoscene isla tocit real porno, dostal sa ku real (nie fake) porno castingom - foto/video/casting sheets, zistil ako biznis funguje zvnutra, dostal som loginy na pornostranky, kde sa dostanete iba ked ste producenti/ky, ai. Nezanechalo to vo mne ani zle, ani extra dobre pocity. Pochopil som, ze ten biznis ma svoje strict pravidla, ktore su skvele vidiet aj v Pleasure. Takmer rovnako, ako si to ja pamatam. Tolko osobna spomienka.

Spat k filmu. Reziserka s kameramankou urobili imho uzasnu robotu, herci detto, oplati sa to vidiet pre uz spominanu intenzivnost a maly odkaz divakom, ake je to robit porno z pohladu zeny. Objavne to nie je, ale v menej skusenych rukach, sa to mohlo rozpadnut. Toto nie je ten pripad. 8/10

Zdanlivo samotarsky hitman analyzuje svoju "pracu", svoje miesto v spolocnosti, svoje miesto na planete, haji svoje postoje, ktore musi neustále spochybnovat a ofc, zabija ludi. Za prachy.

O pribehu, na zaklade francuzskeho komixu, ktory bol v hlave Finchera od Fight Clubu, sa moc pisat neda, pretoze uz jeho prva akcia v Parizi by bola spoiler. Dej je priamociari, vali sa od sameho zaciatku, podporeny monologmi hlavneho hrdinu. Niektori divaci vravia, ze film ma pomale tempo, co je vsak vzhladom k mnohym lokaciam (nepodobnych stylu Bondoviek: raz tu raz tam) diskutabilne. Divakov a fanusikov skor rozdeluje. Jedny mu vycitaju prilisnu jednoduchost, ini zasa chvalia navrat Finchera ku korenom.

Da sa diskutovat, preco prave tento straight-forward pribeh ocaril Finchera. Ci je to jeho hommage Melvillovskym thrillerom zo 60s a 70s, ci iba celozivotna fascinacia vrahmi. Prvotny perplex moze pramenit z toho, ze s menom Fincher sa ocakavaju filmarske zazraky. Aspon teda cast obecenstva si na jeho vyberavost latok zvykla. Tak ci onak, filozofujuci hitman nie je hlbkova analyza vrahovych pohnutok, je to skor cira jazda z bodu a A do bodu B, s jasne vyhranenymi mantinelmi. V tomto smere to funguje skvele. Fincherovske trademarky su vsade.

Zaujme proceduralnost vsetkych akcii. Je dosledna, a je to vlastne to najzabavnejsie na celom filme. Ako to vymysli, co si pripravi, ako musi improvizovat a kam to dospeje, ci nedospeje. Tam je Fincher absolutne silny, a ukazuje preco stale patri k sucasnej zanrovej spicke. Vrcholom filmu je akcna scena bitky v dome. Trva 10 min a ked uz si myslite, ze skonci, pride dalsi naprah zaporaka.

Zrejme zelany presah niekam hlbsie, do utrob psyche hitmana, sa nekona. Ak to bol vobec zamer. Na to by latka musela byt sofistikovanejsia, bez obcasnych floskul, ci paradoxne zbavena akcie. Najviac sa film podoba na Jarmushovho Ghost Doga. Clash v hlbke latky vyhrava Jarmush, v akcii a forme jednoznacne Fincher. Tak si vyberte:)

Suma sumarum, stoji za pozretie. Obzlast v balaste toho, co sa dnes produkuje v Hollywoode. Silnych 7/10

Do statnej psychiatrickej kliniky pride pacientka so zdanlivy preludom, ze ju daco prenasleduje. Psychiatricka jej neveri, no pred jej ocami dostane zachvat a zomrie vlastnou rukou. Odvtedy sa zacnu divne preludy diat aj hlavnej hrdinke. Pomaly sa prepada do sialenstva.

Vcelku slusny horor, ktory nie je az taky Hollywoodish ako sa moze zdat traileru. Najviac mi to pripominalo odkazy na 70s horrory, tepmom, estetikou, volenym budovanim strachu. Finish si tvorcovia podla mna trochu pokazili ukazanim "dacoho", ale i tak sa jedna o slusny komercny nadpriemer. Arthouse to isto nie je, ale splape to slusne, a aj niektore jumpscarey su velmi dobre vybudovane. Debutujuci reziser, ktory po festivale s kratkym filmom rovnakej temy, dostal sancu sfilmovat ho celoverecne. 7/10

Dejovo velmi predvidatelne, ale remeselne velmi kvalitne natocene. Taky hororik na Nedelne poobedie. Nic co by ste uz nevideli, ak pozerate taketo Hollywodsky popovo spracovane horory, ci poznate seriu Evil Dead. Vela odkazov na predosle diely a ich trademarky. Rozpolupne pocity. Na zahnanie nudy fajn, ale remake z 2013 (kde si Raimi ako povodny tvorca serie sam vybral rezisera na reboot, co urobil aj teraz) je lepsi. 6/10

Do maleho, akoby z gotickeho romanu vystrihnuteho mestecka prichadza mlada studentka etnologie na vyskum miestneho witchcraftu. A velmi skoro zmizne. Jej priatel sa vydava po jej stopach.

Old school atmosfericky britsky horor velmi pripomina Psycho - v ramci svojih twistov.
"City of the Dead was shot more or less at the same time as Psycho (and was in fact released earlier), so there is no question of the Hitchcock movie having been ripped off, though of course the original Robert Bloch novel preceded both of them. There are similarities, but they are I believe mostly incidental."

Napriek tomu ma film velmi slusnu goticko-Burtonovsku atmo, krasnu kameru, dve super sceny, a dokonca miestami aj vibe Lovecrafta ci Kinga. Smakocinka. 7/10

Na nove sidlisko nedaleko lesov sa pristahuje male dievca s rodicmi a sestrou, ktora je mentalne postihnuta. Samota noveho miesta spoji dievca s chlapcom v jej veku, ktory dokaze nezvycajne veci. Cool ale aj velmi-velmi zle. Nezvycajne zlomesylna dvojica sa najprv vyziva v niceni by i v tyrani, zrazu sa ale objavi dakto novy...

Skvely slow-burn thriller s nadychom hororu a sci-fi buduje atmosku velmi postupne, ale precizne. Ocari nielen forma, ale aj velmi dobre budovany pribeh, kde doslova vstupite do detskeho sveta, v ktorom su dospeli iba statisti. A medzi detmi,to vie byt rovnako krute ako medzi dospelymi. O to horsie, ze problemy sa v tomto pripade medzi nimi neriesia "rozdupanim pieskovska." Antagonista je jasny relativne skoro, drama plynie z toho, ako sa s nim vysporiadat. A ked sme pri tych detskych hrdinoch, herci dojedneho hrali fantasticky, absolutne uveritelne, a kazdy by sa neskor mohol stat profi hercom/hereckou. Film od scenaristu podobne ladenej Thelmy Joachima Triera, tentoraz sam za seba a velmi umne. Vyber Cannes, smakocinka, ktora mi velmi sadla. 8/10

Riaditel elektrarne stoji pred sudom za korupciu. Proces sa zda vykonstruovany, no v jeho prospech hra nielen pravda, ale aj mlady obhajca, ktory griluje zaslepeneho prokuratora.

Kadar a Klos, slovensko-ceska rezijna dvojka je znama hlavne pre oskarovy film Obchod na Korze. Predtym si vsak strihli viacero filmov, a jednym z nich je aj tato sudna drama. Aj je to spickova filmarcina, skvele zahrana, nasnimana a vlastne aj napisana. Do popredia sa dostava dilema ako velmi treba ist cez mrtvoly, ak sa ma dodrzat zadana uloha, co to znamena byt zmanglovany funkciou. Platne aj dnes, ked mame zadanu nesplnitelnu ulohu, a predsa sa v tom akosi clapkame, lebo nasa profesionalita, zavazky, cokolvek. Riaditela elektrarne si zahral Vlado Muller (este bez neskorsej ikonickej brady). Fajnotka. 8/10

Trailer nie je.
Film tu: https://www.youtube.com/watch?v=2ws660HfydU

Učitel, ľudomil, idealista v rozvodom konani, prichadza do maleho mesta ucit na prvy stupen. Jeho trieda podla znamok exceluje, deti vsak boli znamkovane dobre len preto, lebo skolu postavil „oddany pracujuci lud“. V ucitelskom zbore sa stretava s laxnostou, priposranostou, medzi detmi s kastovanim, a do toho sa do neho zamiluje aj jedna ucitelka.

Helgeho prvotina, ktora predznacila jeho buduce, i ked kratke filmarske obdobie. Kritika komunistickeho zdriadenia nebolo nic, co by sa dalo len tak aplikovat v rannych dobach socializmu. Aj za cenu, ze film ma nutne ideologicke prikraslenie, pod povrchom vidno tvorcov kriticky pohlad na zriadenie, ktore nefunguje spravne. Ak chcete dobry feel good movie, dajte si. Taka vyslovene stara filmarska skola od tvorcu, ktoreho komanci zazerali a od okupacie v 68 uz nenatocil nic. 7/10

Príbeh o velkej tuzbe menit veci, aj za cenu straty vlastnej dostojnosti. Mlady uradnik z ministerstva prichadza na dedinu aby si odtial odviezol svoju buducu manzelku. S rozpakmi vsak zistuje, ze jeho rodna dedina s druzstvom je v uplnom rozklade. Vladne lenivost, nekompetentnost, alkoholizmus. Mohol by odist, prosi ho aj jeho zena, ale zostava a ide napravit zdanivo nenapravitelne.

Aj ked ma pribeh pach doboveho budovatelskeho nadsenia, Helge - ako jeden z mala ceskych reziserov - sa odvazil kritizovat vtedajsi komunisticky rezim. A to este v konciacich drsnych 50tych rokoch. Bohuzial i tak sa mu to stalo osudnym. Koniec fimu musel prerobit (aby sa vobec dostal do distribucie) a vsetci, ktori tento film na Barrandove dali do vyroby, boli prepusteni. Napriek tomu sa stale jedna o velmi dobru dramu, kde hlavneho hrdinu paradne stvarnil Julius Pantik. Jeho postava - aj ked je idealista – je podrobovana skuskam, ze ziadne nadsenie nestaci (ani to komunisticke) ked neviete ludi dostatocne nadchnut. Sprzneny zaver (posledne cca 2 min) na kvalite celku neuberaju. Je az velmi jednoznacne, kde je to skutocny rezijny koniec a kde uz stranicky. Oplati sa. Film je cely v dobrej kvalite aj na Youtube. 7/10

Trailer nie je.
Film tu: https://www.youtube.com/watch?v=4T9ySjGFCjs

Cesky indie film o jednom priemernom divadelnom subore z cias totality. Reziser vidi, ze herci hraju naprd, herci vidia, ze reziser uz je len chabym tienom odvazneho tvorcu spred okupacie, riaditel divadla je postraty z rezimu, a hlavne nechce nijake problemy. A este je tam mlada studentka, ktora rezisera obdivuje, a vie o nom tolko, ze mozno robi pre Stb. Nahle do divadla zavita strateny rusky velitel, ktory im chce predat benzin. A veci sa poseru.

Cim viac sa dej zamotava, tym viac sa postavy odhaluju vo svojej malosti a naivnych predstavach o svete. Velmi zvlastny, na malom priestore odohrany pribeh, ktory vykresluje cechov, ako narod podrobitelny. Nie nepodobny slovakom a nasej mentalite. Je to vlastne vysmech cechackovstvu, zaroven platny vsade tam, kde sa objavil tyran. Niekto zaliezol, niekto kolaboroval, niekto bojoval.

Herci su velmi fasa, ale zdaleka vsetkych prehrava ukrajinsky herec, ktory hra naturalne a velmi uveritelne. Doslova svoju postavu zije. Kamera je az reklamna, plna sytych farieb, kontrastu k sedosti zivota "tam vonku." Nakrucali iba 16 dni, co musel byt pre vsetkych sustredeny a heroicky vykon, kedze europsky priemer je niekde okolo 30 dni.

Minimalisticky, miestami auz surrealne spracovny film. Pod kozu nevojde, ale stoji za pozretie. 7/10

Orbis Pictus, kniha pre mladez od Komenskeho zo 17st., v preklade ako Svet v obrazoch, zaroven aj metafora pribehu 16 rocnej Terezy, ktora je prepustena z decaku na ceste za svojou mamou.

Road movie o spoznavani "skutocneho" sveta dospelych, je plna bizarnych postaviciek, ktore sa objavia a potom zmiznu. Vzdy maju nieco vypovedat o svete, o dobe (pocas ktorej sa film tocil) a nieco hlavnu hrdinku naucit.

Ako je uz u Sulika z tejto 90s doby priznacne, film je plny poetickych, viacvyznamovych obrazov, ktore posobia ako pohladnice zo sveta epizodnych postav. Nikdy ale nepride ku skutocnemu prepojeniu, a jedinou pointou (ako tak dramatickou) je uplny zaver filmu, kde je Tereza (cez sen) konfrontovana so svojou mamou a jej pohladom na materstvo. Inak je pribeh v podstate infantilny a hlavna hrdinka sa sprava ako vyliahnute kura, omnoho detskejsie na svoj filmovy vek.

Najviac mi vadilo, ze napriek dobe, v ktorej filme vznikal a prostrediu, cez ktore mohol nieco Sulik o svete aj realne vypovedat, nasilne ho tlaci do estetiky, ktora je vystrihnuta z neexistujuceho, ale tuzobne zelaneho casopriestoru - zaprasene flase, lekvar, stare vypinace, osuchane oblecenie, cudaci, lyricky vidiek. Tam, kde je napr., francuzsky enfant terrible Jeunet v podivnej forme silny (i ked tiez obcas premrsteny), Sulik simuluje rozpravkovy svet, ktory nikdy neexistoval. Laviruje na hranici gycu, az sa do neho uplne prepadava.

Zamrzia aj pseudo problemy hlavnej hrdinky: zaseknuta noha v zlabe pre spustanie dreva - nic sa nestane, divny par, ktory posobi, ze ju chce predat ako biele maso, padajuci strom, pred ktorym uhne ale nic viac, nahanacka pred "remenom" spravcu nefungujucej vlakovej stanice. Vsetko sa chce tvarit dramaticky, ale nikam to nedospeje. Hrdinka situaciami preplava lahsie ako Oliver Twist. Hlavne, ze je to pekne, mile, hladive.

Pobavi aj dobova sprava z Karlovych Varov, ktora len dokladuje ako velmi bol v 90tych rokoch hlad po niecom slovenskom filmovom. O takychto spravach mozu sucasni filmari iba snivat - "Mimoriadny divácky nával zažila v nedeľu Veľká sála hotela Thermal v Karlových Varoch, kde pokračuje 32. ročník medzinárodného filmového festivalu, pred projekciou nesúťažnej snímky Orbis pictus režiséra Martina Šulíka. Záujem publika niekoľkonásobne prevyšoval kapacitu hľadiska a usporiadateľská služba musela v davoch pred vstupom vytvárať koridory pre šťastných majiteľov vstupeniek."

Sulikova 90s tvorba je esencia toho, co sa u nas definovalo ako "kompotove filmy" - mile ale blbe. Orbis bol bohuzial zastarany uz ked sa tocil, a je dobre, ze sucasny Sulik uz tieto koncepty z uspesnej (pre mna bohuzial precenovanej) Zahrady opustil. 4/10

Para dokument i ked vlastne hrany film o jednom konspiratorovi, ktory sa rozhodne bojovat za slobodu v Covidovej "diktature". Esencia vsetkych zadubencov, hlupych ludi, smieskarov z Facebooku, ktori odhalili "pravdu".

Pribeh je ramcovany do zimneho SK lockdownu v jednej rodine v Rimavskej Sobote, a na malom priestore okresneho mesta rozprava o velkom probleme spolocnosti - tjst., fakty su iba nazor, spravne je len to, co je vzdy v opozite k mainstreamu.

Reziser/spoluscenarista + strihac Peter Pavlik, natocil film u seba doma so svojou rodinou, za nula eur, len s ambiciou dat von frustraciu z hesjlovactva. A podarilo sa mu to. Mozno je v niektorych castiach dej repetativny, ci herecke vykony su v istych pasazach amaterske, no je vlastne velmi pravdivy. Ukazuje cloveka, ktoreho mozete aj vy sami poznat, ale zlomili ste nad nim palicu. Hlavna postava Lubos je vulgarny, skrachovany a bez nulovej perspektivy. Ide si len svoj ubohy svet.

Co na filme maximalne ocenujem je jeho koniec, ktory posuva film do uplne novej roviny, vytvara mu skvely dramaticky obluk, ze vlastne hejt nikdy nekonci. Vzdy je nova moznost na kom si vybit svoju zlost. Koniec filmu priniesla nahoda, ale dobry filmar vie s nahodou pracovat v prospech diela, a Petrovi-reziserovi sa to podarilo. Uz len pre ten koniec sa to oplati vidiet.

Tocene na mobil ako reportaz, plne vulgarizmov a co je najviac sokujuce, dialogy a monology hrdinu boli postavene z komentarov na Facebooku. Takze niektore bizarnosti, ktorym sa ani neda verit, vysli skutocne z niekoho pomylenej hlavy - cipizacia, nanoziletky, predaj neockovanej krvi v Rakusku, apd. Autor sa na mesiac ponoril do konspiracnych vod, aby z nich postavil pribeh.

Zufalostou SK prostredia ale je, ze film nechce nikto oficialne distrubovat, tak si to autori s producentom obstaravaju sami a chodia s nim po Slovensku. Bol aj na Cinematiku, ai. Zamrzia aj reakcie ludi z brandze, ktori by mali SK film podporovat a nedaju takejto indie produkcii podporu, len pre akysi formalny snobizmus. Maly ale dolezity film o nasej dobe, zaznam pre buduce generacie. 9/10

trailer tu:
https://www.facebook.com/profile.php?id=100077183630327&sk=videos

Slovenska drama/folk-horor s posolstvom o ulohe zien v spolocnosti, hlavne v tej, ktora sa nevyvija a je zadubena v predsudkoch a hejslovactve.

Pribeh o navrate do miest, kde sa stala krivda naplnena poverami, rozprava o dvoch mladych, slobodnych zenach, ktore chcu zit inak ako spolocnost kaze. Mix hororu, dramy a folku, z ktoreho najviac vychadza ta dramaticka cast. Stret dvoch svetov - moderneho v podobe hlavnych hrdiniek, vs toho stareho ci pseudo-tradicneho (muz ako vladca v rodine, velkonocna oblievacka) - je rozhodne nakloneny v prospech progresu. Co vsak casto skripe, je zjednodusene vykreslenie dedincanov, ktori rychlo prepadaju v miestne povery o bosorkach, napriek tomu, ze neziju v dedine na konci sveta - izolovani od mestskych prvkov. Ide z toho jasna definicia dediny ako miesta zaniku, ktore je (pre autorky) odsudeniahodne. Taky mestsky snobizmus, vysmech. Vyvazuje to aspon miestny mlady (ako inak fesny) pastier oviec, ktory je vsak v pribehu hlavne na to, aby hlavna hrdinka mohla dat priechod svojej sexualite. Ich zoznamenie pri bruseni kosy je vsak aranzovane v style cervenej kniznice.

Dramaticke finale filmu povazujem za najvacsi problem - velmi rychlo to prebuble do sfanatizovanej skupinky, ktora bez rozmyslu uveri istej fame, a uplne im zabrani mysliet aspon na moment racionalne a stavaju sa z nich poloblazni. Predpriprava na taketo spravanie, je len naznacena, takze takyto obrat posobi ako deus ex machina. A ked uz aj dojde na vyhrotene chvile, neprichadza rozpravacska bodka ako to dopadlo s antagonistami. Nejde o polopatizmus, ale aspon o mikro naznacenie ako sa hejtovana protistrana vysporiadala s tragediou.

Mne film moc nesadol, ale chapem, preco to ludi vie tak rozobrat, obzvlast zeny ci senzitivnejsie povahy. Aspon moj dojem - film, hovori k zenam, ako su dlhodobo brane v machistickom, sovinistickom svete, vyzdvihuje ich, chape, dava im moznost volby, ze su slobodne a ziadne skostnatele pravidla neplatia. Je to film o slobode vs predsudky.

Formalne spracovanie v podstate normalne s peknymi atmosferami, kde filmu kraluju dve vcelku intenzivne sceny. Najviac z toho vyskoci okultno-excentricko-pohanska vizia mladej hrdinky, ktora bezi lesom a zaziva vizie ala z obrazov Hieronymusa Boscha. Vid obrazok. Funguje to super, ma to dobru hudbu a osobne by som privital viac takych scen. Filmu sa velmi dari na festoch, Locarno + na najvacsom europskom zanrovom feste Sitges, ziskal v jednej z kategorii cenu za najlepsi film.

Stoji to za pozretie? Vlastne ano. Viac takychto mixov tradicnych foklornych prvkov vs moderna doba by sa ziadalo. Mozno este aj drsnejsie spracovanych. 6/10

Prva a jedina adaptacia Svantnerovej poviedky Piargy, obzaloba zastaraneho sposobu zivota, kde preziju iba vyvoleni. Alebo nie.

V podstate neviem preco sa to vola Piargy, ked z tejto poviedky je vo filme minimum prvkov. Cakal som viac opulentnej pohanskej zabavy, povier, vlk absentuje (okrem jedneho slovneho spomenutia), lavina ako formalny a ideovy prvok zmetenia stareho sveta, je vsak vymyslena velmi fikane. Formalne i strihovo.

Film prezentovany ako folk horor, sa mota okolo jedneho maleho statku s gazdom, gazdinou, ich synom a novou kupenou nevestou. Hlavny motiv - dvaja zrebci na jednu kobylu. A teda, sex. Dokookola. Casto a kde sa len da. Zo znasilnenia sa vytvori Stockholmsky syndrom a bez hlbsieho vysvetlenia plynie az do finale. Mohlo tam byt viac napatia z tejto "zahalky" gazdu a strasti mladej nevesty, a dusnejsia atmosfera medzi postavami, kedze je to primarny zdroj rozpravania.

Je zname, ze Trajkov-reziser nepostavil Piargy iba na Piargoch, pretoze sa mu to zdalo malo, a vplietol do filmu aj ine Svantnerove poviedky (neviem vsak ktore). Spojenie zacinajucej druhej svetovej vojny imho nebolo celkom potrebne, obzvlast pre "zaverecnu pointu", ktora sa mi zdala prilis nasrobovana a doslovna, ale ked uz tam je, sedi to aj ako porovnanie jednej socialnej bubliny (statku) vs. zacinajuce problemy "velkeho" sveta. Co je vsak absolutne v prospech filmu, ze ukazuje dobovy vidiek presne taky aky bol - v surovosti, kazdodennosti, rutine, zastaranych konceptoch myslenia. Ziadne bukolicke, idylicke - romantizujuce vyjavy sa tu nedeju.

Este k folk-hororu, su tam male zachvevy - vizie hlavnej hrdinky, ktore predznacuju buduce udalosti, ci rozpor, ktory preziva. Pripadne v podobe bylinkarky ktora citi, ze na svet "prichadza" antikrist. Mihne sa tam aj rohaty - aka cap. Inak je to vlastne drama, nie zanrovy film. Co bol zrejme zamer.

Kamera super, najviac na vas dychne vibe Vlacila (Markety Lazarovej), ci filmy od Kalatozova (Neodoslany dopis, Zeriavy Tiahnu) alebo Tarkovskeho Ivanovo detstvo. Je to velmi pekne nasnimane, svetlo ako zdroj je takmer vylucne len zo slnka, ci petrolejok. Co dava aj celkom vhlad, ake to asi muselo byt vecer na takychto statkoch depresivne. Potesila aj strihova koncepcia, kde sa prelinaju rozne casove roviny, posobi to velmi sviezo, netradicne. Herci vlastne vsetci super, niektori dostali menej priestoru ako som cakal (moja oblubena Lucia Gaziova - dnes Lucia Klein Svoboda).

Suma sumarum, ak necakate adaptovane Piargy, tak je to velmi dobry film zo slovenskeho vidieka. Je to dokonca pod dlhej dobe film aj na druhe pozretie, kedze je tam dost motivov, ktore sa daju spatne lepsie rozkodovat. Take tie rozpravacske nuansy. Ma ale zalostnu navstevnost - casy velkych navstevnosti SK filmov su evidentne opat pasé - takze ak ho chcete stihnut, kym ho nahradi nejaky The Rock, chodte. 7/10

Do vidieckeho domu, kde zije par (ona mlada "asi" dizajnerka, on basnik) zacnu prichadzat cudni ludia a adorovat basnika nevidanym sposobom. Ju si nikto nevsima, mava cudne stavy, a vidi veci, ktore ini nevidia.

Niektore Aronfoskeho filmy mam velmi rad (Requiem for a Dream, Black Swan, Wrestler) Pi som este nevidel, a tie ostatne esotericke mi nikdy nesedeli. Mother! patri do druhej kategorie, a aj ked sa to vyvija pre neznaleho divaka slubne, v druhej polovici sa pribeh zacne menit do niecoho zvlastneho (co vam "daco" pripomina) az to na zaver docvakne. A to docvaknutie nie je z tych najlepsich. Mne zostal len povzdych. A kedze sa reziser netaji, o com jeho film v skutocnosti je (interviews), zabija aj tu malu sancu, ze by si divak mohol film interpretovat aj po svojom a nedostat vsetko na podnose. To je inak marazmus casti Hollywoodskej produkcie, nech pochopia aj ti najmenej chapavi. Mother! je remeselne natocena vynikajuco, tam Aranofsky nema co pokazit, temporytmom sa vsak vlecie, a tematicky sice ambiciozna, no nie sofistikovana. Film divakov rozdeluje na tych co ho nemusia, a na tych co to cele prijimu ako vizionarske dielo. Patrim medzi prvu kategoriu. 5/10

Genocida v Guatemale (na zaklade skutocnych udalosti znamych ako Maya Genocide) zanechala hlboku brazdu v mysliach miestnych ludi. Vyrovnavanie sa s minulostou moze byt aj prostrednictvom kombinacie dramy a hororu.

Miestny velitel jednotiek, ktory vrazdil domorodych obyvatelov je sudeny, ale vinou nedostatku dokazov prepusteny na slobodu. Film zachytava dni po jeho prepusteni, cez jeho rodinu v luxusnom sidle, zatial co vonku protestuje nespokojny dav. A zrazu do domu zavita neznama mlada zena, ako nova chyzna.

La Lorona je v mytologii zenska demonicka bytost, ktora kradne deti. I tu deti ako symbol vystupuju a ich prepojenie so zaverecnym vyvrcholenim velmi dobre sedi v kontexte deja i historickych udalosti. Je to velmi slow burn film, a vpodstate nema klasicke hororove sceny, az na tu zaverecnu. Napriek tomu, je to celkom fikany pribeh a sposob ako vypliest mytologiu do skutocnych udalosti. Ak nebudete cakat cistokrvny horor, nebudete sklamani. 7/10

PS: Nepliest si tento film s americkym The Curse of La Llorona, ktory vznikol v rovnakom roku.

50te roky, USA, McCarthyovska era honu na carodejnice - hladanie komancov. Neobislo to ani Hollywood. Tento pribeh sa zapodieva vymyslenou postavou avsak na podklade skutocneho rezisera Johna Berryho (nemylit si s hudobnym skladatelom), ktory si zazil svoje heydays prvej ligy v Hollywoode, aby sa pomaly ale isto prepadal na dno az musel emigrovat. Velmi slusna drama s De Nirom v hlavnej ulohe a hlavne smutna tema, metaforicky platna na kazdu dobu, kedy z nicoho nic mozete prist o vsetko dokonca i o priatelov. 7/10




PS: Jednym z tych, ktory tento "witchhunt" prezili bol Humprey Bogart. Dalsi vyznamny americky reziser Jules Dasssin to ale nedal, musel emigrovat, aby vo Francuzsku natocil opus magnum heist filmov Rififi (1955). Vzdy som si inak myslel, ze to bol francuz, ale meno zmiatlo mnohych.

Po nahlej samovrazde manzela sa vdova snazi najst dovody jeho smrti. List na rozlucku, ktory zanechal nedava ziadny zmysel, dom, ktory opustil zaznamenava pritomnost akejsi sily, a niekda tam, na druhom brehu rieky, je dom podobny tomu ich.

Zaujimavy haunted house pocin od rezisera uspesneho folk-moster-horroru Ritual, rozprava velmi komorny pribeh o jednej strate a dusevnom utrpeni. Vedie divaka roznymi cestickami, metie a strasi light stylom. Jedna lakacka je vsak famozna. Zaver sa mi pacil, pretoze stavia veci do ineho svetla (twist necakajte). Toto az nehororove finale sa vcelku fikane snazi odpovedat na otazku z kralovstva - from beyond. 7/10

Matka trpiaca demenciou sa nahle strati v lesoch, a po par dnoch sa zase objavi. Dcera s vnuckou rozplietaju mysterium kde bola, co sa tam stalo, a preco sa dom, v ktorom matka zije sprava inak. Doslova.
Vcelku nevsedny australsky horor, kde namiesto lakaciek vladne dusna atmosfera, a symboly a naznaky su voditkom k hlavnej teme, ktora je uplne ina, ako by ste cakali. Co som sam necakal, ze zaver filmu bude az dojimavy. 7/10

Zaprdeny foter opravuje auta, nestara sa o rodinu, zije si vo svete Rockabilly, podvadza zenu, serie na dospievajucu dceru a kupi si cadillac. A este sa daco stane. Ale netusim co.

Nic v tomto filme nedava zmysel. Aj skoksovany reziser by to zrejme nakrutil zaujimavejsie, ako dopadol tento pokus starnucich 60tnikov (tvorcov), ktori pomyselne prosia zeny po svojom boku, ze uz budu dobri, nebudu podvadzat, ci sa spravat ako infantilni kokoti. Staci im tolerovat ich obcasne kretenstvo a vsetko sa na dobre obrati. Zaver filmu je cista Disneyovka. Vlhky sen.

Dobry opis co sa tocilo, dava pohlad z natacania na prave nakrutenu scenu. Reziser Ondrej Trojan na pravo.

Chalan v okuliaroch v pozadi a jeho vyraz (zrejme iba nahoda) vsak presne vystihuje co vyrabali. Rapos je suvix.


Mizeriu filmu dokonale vystihuje aj kratka scena odvrhnutej zeny s transparentom metoo. Boomerski tvorcovia si potrebovali kopnut este aj do tohto hnutia, ktore pre nich symbolizuje svet, ktory nechcu a tuzia stale zeny vidiet len ako kozy a sporak. Keby to bolo aspon nejak Gervaisovsky drsne humorne. Zostava len zdielana trapnost.



Seladonsky trapny pokus o americky radoby cool vibe zabaleny v zaprdenom ceskom mestecku. Dvojhodinovy film, ktory ma pocitovo tri hodiny, a nic, doslova nic na tomto filme nie je dobre. Vravi sa, ze hejtovat je najlahsie, toto je vsak krystalicka esencie picoviny. 0/10



kratke video z making of

Cesky biograficky film s polskou reziserkou vo veleni. Pribeh skutocnej postavy bylinkara, liecitela, ktory prezil niekolkych rezimov (Rakusko-Uhorsko, Protektorat, Komunisti) a zazil slavu, prachy i pad. Plus sa riesi jeho skryvana homosexualita.

Velmi slusne a fungujuco vystavany film, kde skoro vsetko funguje. Slape a ma presne ten americky styl rozpravania. Niekde doslovny, niekde trochu schematicky, ale valcuje a nenudite sa. Zly pocit nie je nikdy, pretoze na to je Agniezska prilis dobra reziserka s europskym citom. Trojan je v hlavnej ulohe paradny, dava level Hopkinsa miestami, slovak Loj je za fesulina a sekunduje vcelku obstojne.

Zivotopisna jednohubka. Ani diera do sveta, ani pruser. 7/10

Na sto honov som sa tomuto slovenskemu filmu od jeho vzniku vyhybal. Prisiel cas, aby som si nieco potvrdil, ine vyvratil.

Pribeh jedneho dna mladeho nacka, ktory ma den blbec. Na vsetko caka a nikto si ho nevsima. Ked ale zoberie "akciu" do svojich ruk, nedopadne to dobre. Teda, to nevieme. Je to len naznacene. Co ocenujem.

Film, ktory vyhral hlavnu cenu v Rotterdame, u nas v Slnku v Sieti, a je pre divakov velmi rozpoluplny. Ani nie vsak temou, tjst. mlady nacek vs romovia vs neznasanlivost ako modus operandi v spolocnosti, to je ok, desil mnohych svojim spracovanim. Reziserka skusa divakovu trpezlivost aranzovanim roznych scen, ktore su dlhe, predlhe, az mate pocit, ze tie sekundy su vlastne minuty a hodiny. Niekedy to funguje, inokedy to serie. Oka, jej pohlad na veci.

Toto je cisty art, nikto v tom filme nie je pozitivny, tlak vsednosti a smutku i beznadeje tecie z obrazu a vam nezostava nic ine iba prijat, naladit sa alebo odmietnut. Cast spieva ody, ze konecne odvazny SK film, cast hejtuje. Rozhodnite si sami. Za mna 5/10.

Rodinku zijucu v lesoch navstivi necakany host. Stratene dievcatko, ktore im predpovie smrt do najlbizsieho splnu mesiaca.

Velmi komorny malajzijsky witchcraft horor pretkavany dramou, ktory sa hra s divackym ocakavanim a vyvrcholenie je az metafyzicke, ci skor filozoficke. Film, ktory Malajzia posielala sutazit o Oskara, najviac pripomina japonsky horor/dramu Onibaba (1964).7/10

Dokument na vtedajsiu belgicku objednavku. Reziserka Chytilova vycestovala do statov za Formanom (spoluziakom), aby sa daco dozvedela o sposobe jeho filmovania, myslenia, stylu, co ho formovalo ako autora. Rozhovory su zachytene v hoteli kde bol ubytovany, na jeho ranci, ci pocas prestavok natacania filmu Ragtime. Mimo toho Chytilova snima NY a ostatne lokality skor ako vypln, pohladnicove obrazky. Najcitelnejsie je to zabermi z NY, kde pomaly ako turistka snima obchody, vyklady, ludi.

Co je vsak na dokumente to naj, su ofc rozhovory oboch tvorcov. Tam Chytilova niekolkokrat doslova challenguje Formana ist s odpovedami hlbsie a hlbsie. Dokonca ho nevaha hodnotit, ze sa myli, ci je plytky. Niekedy sa svojim hryzavym stylom dostane az k podstate, ci dostane Formana do uzkych, inokedy vynasa sudy a presadzuje svoju perspektivu. Co aj Forman celkom trefne a humorne spomenie, ze Chytilova musi byt velmi narcistna povaha. Asi aj bola, ale jesitnost sa tymto typom tvorcov zdaleka nevyhyba. Dosiahli nim dost. V dobrom i v zlom. Mame jedneho podobneho aj na SK. Mudry i komplikovany zaroven.



Pobavi aj sposobom akym Forman reziruje, kedze dokument ho zachytava pocas nakrucania filmu Ragtime. Moc sa s vysvetlovanim akcie hercom neserie. Zachytil som Samuela L. Jacksona, ktory ho pocuva, ale ci vsetko chapal, neviem. Forman iba nacrtava, neopisuje veci podrobne. Herci vsak o jeho style hovoria s uctou. Proste nejak zakladne vysvetli svoju ideu, a nechava uz na hercoch, ako to pochopia. Yes, yes, no, no. Prehanam ofc. Najviditelnejsie to je ked sa Formana nieco pyta britsky asisent rezie, vela slov, riesiciek, a Forman akoby polovici ani nerozumel, odpovie jednu, ci dvoma vetami a ide si riesit daco ine.



Ked sme pri tych jazykoch. Forman takmer po cely cas Chytilovej odpoveda po anglicky, zatial co ona sa ho pyta po francuzsky. Neviem ako to mali obaja s tymito jazykmi, ale je to funny. Iba ked dojdu slova, ci je tema prilis horuca, switchnu obaja do rodnej cestiny. Kde sa vlastne zisti, ze sa maju radi.

Ak vas zaujima celkom unikatny vhlad do sveta svetoveho rezisera, dajte si to. 8/10
Trailer nie je.

Slovensky poviedovy film o detoch - malych i dospelych, a ich traumy zivota. Otec, ktory vychovava autistickeho syna a jedine po com tuzi, aby mu mlkvy syn vyjadril lasku, mlady rom na uteku z vazenia za svojou manzelkou, chlapec co zije v uplne disfunkcnej rodine - otcim ho nenavidi - matka sa nestara, a dospela dcera s otcom pred hrobom, ktory zije vo svojom uzatvorenom svete demencie.

Ano, je to typicky slovensky ultra art. Dostanete presne to, co cakate, avsak dve poviedky su podla mna velmi slusne. Utekajuci rom, ktory zistuje po navrate k manzelke drsnu pravdu (vyjadrenu jedinym ale vystiznym zaberom), a poviedka o starobe a dospelej dcere, ktora okrem problemov s otcom zaziva i neveru. Stredna poviedka s otcimom je prepalena, doslovna, zle zahrata (asi neherci) a velmi „na prvu“ ukazujuca beznadej. Ak sme pri tej beznadeji, tu ponukaju vlastne vsetky poviedky. Sanca na zmenu nie je nacrtnuta skoro vobec, mozno skor zmierenie sa s danym stavom veci. Co mi na rezirujucich slovenskych dokumentaristoch vadi (a je to i tu) ze pribehy mozu skoncit kedykolvek. Nemaju nejaku bodku, je to len vysek zivota postav, ktory zachytite a je prec. Tak ci onak, ak ste na taketo typy filmov, ci chcete skusit, dajte si to. Celkovo 6/10, poviedky, ktore sa mi pacili 7/10.

Markus bol uspesny financnik - podvodnik, az kym ho jedna zla operacia nestala prachy ale aj slobodu. Dostava sa do vazenia aj so svojim luxusnym kabatom, topankami, svetrikom, a nazorom, ze zachvilu je von. Veci sa vsak zvrtnu a po sikanovani na vazenskom oddeleni, poziada o presun na dobrovolnu samotku. Medzi pedakov a uchylakov, ktori okrem malych prac, vedu aj spevacky zbor. Co zacne ako bizarna situacia, vyusti v pokus o ziskanie moci medzi luzrami i chabymi dozorcami. Manipulatorstvo ako genofond charakteru hlavneho hrdinu, ktory si potrebuje povtrdit, ze nikdy neprehrava.

V mnohom mi tento dansky pribeh pripomenul momentalnu situaciu v politike s Kalinakom. Niekto, kto sa dostane z piedestalu za mury vaznice. Hlavna postava je vlastne hajzel, ktory skusa a vyuziva kazdu prilezitost ako si potvrdit svoje schopnosti uspesneho manipulatora. To vsetko podane humornym stylom. Mozno keby sa trocha viac vyostrovala situacia vo vaznici, ziskalo by to silnejsi drajv, dokonca podobny s duelom z Preletu nad Kukucim hniezdom. Prekvapi aj ako vyzeraju danske vazenske cely – telka je zakladna vybava, na vyziadanie dokonca i pornocasaky. Nuz, iny kraj, iny mrav – ak je to pravda. A este som zabudol, hlavny herec sa podoba na Mareka Paru. 7/10

V Lotysku, v case sociku a perestrojky, si popularny humorista (dnes by sme povedali stand-up komik) uziva priazen publika i komunistickej strany. Velmi by chcel byt priamejsi a drsnejsi, rezat do ziveho, avsak z obavy o svoju rodinu i karieru si drzi hubu na zamok. Dokym nepride jeho sanca.

Tragikomedia o motani sa medzi dvoma polmi, kde je miesto pre odvahu iba raz. Umelecky zivot v obmedzeniach, ktory ma paralely aj s nasimi komikmi, napr Satinsky-Lasica. Chvilu rezimom tolerovani, potom zatrateni. Velmi slusna tragikomedia s obrazkami od slovenskeho kameramana. 7/10

Koniec 19 st., na zaprdenu americku zakladnu prichadza odveleny kapitan. Nie vsak za zasluhy, ale za zbabelost v boji. Zakladna v horach je pevnost s par vojakmi, dvoma indianmi a Aristotela citajucim velitelom. Nudnu atmosferu narusi prichod pustovnika na pokraji smrti, ktory rozpovie sialenu prihodu o preziti v horach, kde sa jedlo ludske maso. Particka z pevnosti sa vydava na zachrannu vypravu za tymi, ktori prezili.

V case ked tento film bol aj u nas vo videopozicovniach, som ho minul, ale konecne si ku mne nasiel cestu. Britsko-americka produkcia, ktora v sebe nesie hlavne stopy toho britskeho pristupu, respkt. europskeho. Je to velmi sviezo a drsne natocena kanibalska jednohubka, ktora laviruje na pomedzi hororu a ciernej survival komedie. Zanrova rozkrocenost tomu velmi svedci. Film ma nielen super kameru, plnu paradnych atmosfer a scenerii, ale aj hudbu, na ktorej spolupracoval aj Damon Albarn z Blur ci Gorillaz. Fakt radost pozerat a pocuvat.

Zarez v tomto filme mame aj my. Okrem Barrandova, sa totiz vsetky exteriery tocili na Slovensku. V Tatrach a v Slovenskom raji - ikonicke skalne bralo. Pocas filmu si vravim, ake paradne prostredie na film, aby som zistil, ze vlastne obdivujem nasu prirodu.



Dnes v podstate zabudnuty zanrovy film, ktory rozhodne stoji za pozretie. Kanibalske stories sa u nas casto netocia. Vlastne az na tento film, vobec. Ak ste nevideli, dajte si to. 8/10

6 juna 1944 sa zmenil pomer sil v druhej svetovej vojne vylodenym spojencov. Uspech postupu vojsk vykupeny krvavym masakrom, ktory tak dobre i ked pateticky natocil Spielberg v Ryanovi.
Par rokov po vojne tuto udalost sfilmovali ako obrovsku vojensku show, v ktorej sice neveju US vlajky, za to o hrdinov nie je nudza. Velmi slavny 3 hodinovy epos, ktory od prvych nocnych minut dna D., spracovava postup vojsk na mori, vo vzduchu,a na zemi. Film je plny historickych faktov, zaroven vsak, ak nieste expert (co niesom) neviem posudit, ci bolo vsetko presne, ci upravene pre potreby filmu. Tak ci onak, jedna sa o velmi slusny vojnovy film, kde nejde ani tak o napatie, aj ked zopar miest sa najde (parasutisti) ako skor o proceduralnost udalosti a isty filmovy pamatnik padlym. Hrali v nom aj ucastnici vylodenia, mlady Sean Connery, spolupracovali i briti posunutim vojkov do komparzu. Zaroven film ukazuje rozdielne perspektivy v boji. Zatial co jedni umierali doslova na kila, iny vojak si za celu operaciu ani raz nevystrelil. Paradoxy.

Co ma na tomto filme bavilo, bola aj jeho mierka. Vsetko je velke. Doslova. Ak na plazi utocia vojaci, tak ich utoci niekolko tisic, a su to vsetko ludia, nie digitalne efekty. Co v dnesnej VFX dobe ocenujem.

Filmu troni jedna slavna 3 minutova scena dobyvania francuzskeho mestecka. Scena bez jedineho strihu, tocena z vrtulnika, ktora dava vhlad aka je vojna strasna, a zaroven malicherne posobiacia z vysky. Pompezna scena, ktora ani dnes nestratila na svojej posobivosti. Dajte si to, oplati sa, aj ked pre niekoho moze byt trojhodinova dlzka celkom zahul.7/10

Ukazka