Starnúcu herečku odpáli šoubiznis do zabudnutia. V snahe byť stále mladou sa dá na procedúru, ktorá jej má zaručiť mladosť. Mladosť jej kópie. Ako inak veci sa začnú komplikovať. A to extrémne.

Francúzskej režisérke Coraline Fargeat nie sú cudzie látky balansujúce na hrane vkusu/nevkusu, v ktorých prostredníctvom žánrových postupov rozpráva aj o celospoločenských problémoch. V tomto prípade sa jedná o kult mladosti a strachu zo starnutia tela. Celý film sa nesie v extrémne štylizovanej estetike, ktorá tomu veľmi svedčí. Obzvlášť vyzdvihuje, sound dizajn. Po dlhej dobe fungoval nielen ako okrasa ale mal aj príbehový, či charakterový príznak. Obrazovo je The Substance chodiaca reklama pre akýkoľvek módny brand. Mladosť je snímaná až vulgárne a sexisticky, čo bol buď zámer, keďže svetu reklamy vládnu muži, alebo to bolo aplikácia vlastných obsesií a túžob. Kódovanie je dvojité a miestami som mal pocit, že pozerám celovečernú verziu tohto:



Daň za krásu je staroba a rozpad tela, ktorú reprezentuje hlavná hrdinka v podaní Demi Moore. Tá musí strpieť vyčínanie vlastného mladého ja. Clash medzi fázami jednej a druhej, je vlastne najzábavnejšou častou filmu. Demi zároveň reprezentuje aj druhú vrstvu filmu, nepotrebnosť. Sama si prešla v kariére fázou od superstar po obsadzovanie do menších a menších rolí. Zrejme aj preto kývla na túto šialenosť, ktorá mohla byť pre ňou aj akési Fuck off Hollywoodu, ako s ňou naložil.

A teraz k extrémnostiam. Tých je tam dosť, ale pre otrlých, nič čo už nevideli. Fanúšikovia Black Lava Entertainment zostanú sklamaní:) Každopádne, dostane sa vám veľa detailov tela, jeho tekutín, vrások, záhybov, rozpadu a deformít, proste všetkého, čo bežne zakrývame. Najviac mi to pripomínalo body-horrory od Cronenberga. Coralie však ešte nie je Cronenberg a s postupujúcim filmovým časom sa film premenil na splatter, alebo čokolvek od TROMA. S tým som mal vlastne najväčší problém. Miera. Extrémnosti mi nevadia, ale ak už sa ide na hranu, balans je veľmi dôležitý. Tak ako v jej hommage pokleslým rape-revenge filmom Revenge neustriehla mieru, pošmyklo sa jej to v závere aj tu. Film mal vlastne jeden neofiko koniec a keď už si myslíte, že prídu titulky, príde druhý koniec, až polopatistický, doslovný a zbytočný.

The Substance je žánrová jednohubka, skvele formalisticky natočená, ale ak to mala byť kritika na svet krásy, zvolila si režisérka nástroje, ktorými tu tézu paradoxne podkopala. 7/10