cwbe coordinatez:
809096
1300547
8335973
9015801

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
commanders
polls

total descendants::0
total children::0
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat


orbis-pictus-1997-000742.jpg

Orbis Pictus, kniha pre mladez od Komenskeho zo 17st., v preklade ako Svet v obrazoch, zaroven aj metafora pribehu 16 rocnej Terezy, ktora je prepustena z decaku na ceste za svojou mamou.

Road movie o spoznavani "skutocneho" sveta dospelych, je plna bizarnych postaviciek, ktore sa objavia a potom zmiznu. Vzdy maju nieco vypovedat o svete, o dobe (pocas ktorej sa film tocil) a nieco hlavnu hrdinku naucit.

Ako je uz u Sulika z tejto 90s doby priznacne, film je plny poetickych, viacvyznamovych obrazov, ktore posobia ako pohladnice zo sveta epizodnych postav. Nikdy ale nepride ku skutocnemu prepojeniu, a jedinou pointou (ako tak dramatickou) je uplny zaver filmu, kde je Tereza (cez sen) konfrontovana so svojou mamou a jej pohladom na materstvo. Inak je pribeh v podstate infantilny a hlavna hrdinka sa sprava ako vyliahnute kura, omnoho detskejsie na svoj filmovy vek.

Najviac mi vadilo, ze napriek dobe, v ktorej filme vznikal a prostrediu, cez ktore mohol nieco Sulik o svete aj realne vypovedat, nasilne ho tlaci do estetiky, ktora je vystrihnuta z neexistujuceho, ale tuzobne zelaneho casopriestoru - zaprasene flase, lekvar, stare vypinace, osuchane oblecenie, cudaci, lyricky vidiek. Tam, kde je napr., francuzsky enfant terrible Jeunet v podivnej forme silny (i ked tiez obcas premrsteny), Sulik simuluje rozpravkovy svet, ktory nikdy neexistoval. Laviruje na hranici gycu, az sa do neho uplne prepadava.

Zamrzia aj pseudo problemy hlavnej hrdinky: zaseknuta noha v zlabe pre spustanie dreva - nic sa nestane, divny par, ktory posobi, ze ju chce predat ako biele maso, padajuci strom, pred ktorym uhne ale nic viac, nahanacka pred "remenom" spravcu nefungujucej vlakovej stanice. Vsetko sa chce tvarit dramaticky, ale nikam to nedospeje. Hrdinka situaciami preplava lahsie ako Oliver Twist. Hlavne, ze je to pekne, mile, hladive.

Pobavi aj dobova sprava z Karlovych Varov, ktora len dokladuje ako velmi bol v 90tych rokoch hlad po niecom slovenskom filmovom. O takychto spravach mozu sucasni filmari iba snivat - "Mimoriadny divácky nával zažila v nedeľu Veľká sála hotela Thermal v Karlových Varoch, kde pokračuje 32. ročník medzinárodného filmového festivalu, pred projekciou nesúťažnej snímky Orbis pictus režiséra Martina Šulíka. Záujem publika niekoľkonásobne prevyšoval kapacitu hľadiska a usporiadateľská služba musela v davoch pred vstupom vytvárať koridory pre šťastných majiteľov vstupeniek."

Sulikova 90s tvorba je esencia toho, co sa u nas definovalo ako "kompotove filmy" - mile ale blbe. Orbis bol bohuzial zastarany uz ked sa tocil, a je dobre, ze sucasny Sulik uz tieto koncepty z uspesnej (pre mna bohuzial precenovanej) Zahrady opustil. 4/10