1. Toto je ale fabulácia. Argument proti chovu zvierat obvykle stojí v tejto časti na tom, že o množení zvierat nemôže rozhodovať človek ale dotyčné zviera. Rovnako sa to týka aj ich pobytu v takýchto zariadeniach, kde sa opäť zdôrazňuje ich vôľa a snaha utiecť pri prvej príležitosti. S polemikou o tom, či je ich život hodný žitia a existencie vôbec, sa stretávam prvý krát.

2. No tu už sa ale dostáva do bodu abstrakcie bez kontaktu s realitou. Čo je v rámci etických abstrakcií určite zaujímavé, ale pre mňa nie veľmi relevantné. Thought experiments musia mať aj zakotvenie v realite, aby boli užitočné. Tu sa mi úžitok stráca. Realita sa tu začína lámať pri trhaní puta matka-dieťa, čo je jedno z najtraumatizujúcejších zážitkov a spomínané free range cows ich spolu s násilnou insemináciou zažívajú opakovane. Tu sa porovnávanie s wildlife javí byť neplatné, pretože pri jedných je potenciál mizerného života teoretickým pri druhých je garantovaný (a to ešte neskúša také odvážne veci ako porovnávať tú najrelevantnejšiu časť živočíšnej výroby, čo no množstva utrpenia - hydinu - ale vyberá tie, kde je ho z hospodárskych zvierat asi najmenej). Zároveň výtka chýbajúcej konzistencie je ale tiež pomerne mimo, pretože téma divožijúcich zvierat a potreby ich ochrany a starostlivosti o ne je pomerne živou témou, aj keď nie dominantnou. Konzistencia teda sa, aj keď to nie je práve v popredí.

3. Tu by si to ale žiadalo rozlišovať narušené a pôvodné habitaty. Tie narušené treba udržiavať v chode (čo je do určitej miery napríklad práca polovníkov, len nie v tej miestnej podobe), a tie nerušené, ktorým sa darí lepšie bez ľudských zásahov. Ale čo už je raz rozbabrané, treba zachraňovať.

4. No a tu sa dostávame k tomu, že jeho článok je pomerne zbytočný, pretože prináša abstrakciu niečoho, čo už je predmetom vecnej a v realite zakotvenej diskusie. V podstate na troch stranách vynašiel koleso. Akože ak to malo byť rétorické cvičenie, tak ok, ale inak v tom nevidím žiaden reálny prínos :)