Sen predoslej noci by som nazval presun daydreamu do fazy R.E.M. Celu strednu som si prial vidiet svet trpiet. Ja by som sa s mojou partnerkou iba skodoradostne prizeral a prilieval benzin do ohna. V hektolitroch. Uzite si to, sudruhovia. Podla Biblie predsa utrpenie utuzuje charakter. Tam mate vy prasce bez chrbtovej kosti. Vy, co si navzajom nasadzujete parohy, vy, co oklamete a okradnete aj vlastneho brata, vy co sa pasujete do nositelov civilizacie. Vy, co plodite deti a neviete ich vychovat. Vy, co skor ako pravdu hladate argumenty na potvrdenie len a len vasich tez. Ja sa zatial poberiem inam. Ako partizan utekam do hor, aby som sa potom co sa tu navzajom pozeriete, vratil a zacal nanovo. Vedomy si ake obrovske stastie je dostat druhu sancu. Teraz uz nesklamem. Viem to. Ako ste si iste stihli vsimnut, som velmi nevyrovnany a mam celu plejadu komplexov. Spat do reality. Na squate sa nemozem zdrziavat sam, bez domacich, aj tak mam na programe este poslednu stretavku predtym nez sa naplno ponorim do svojho veldiela. Marcel Osten, 32rocny elektrotechnik, si doma moc zivota uzit nevedel. Rodicia neboli spokojni, ze dal prednost povolaniu udrzbara v jednej potravinarskej firme, vzdy totiz snival o dvojsmennej smene. Hlavne sa tesil na nocne, kedy sa naozaj neptretrhne. S frajerkou sa vydaval malo, v posteli bol drevo, tak si Renatka zanho nasla nahradu. S tvrdsim penisom, s ovela vacsou chutou travit spolu volny cas, s perspektivou. Marcelovi to nevadilo. Rodicia pilili usi, tak sa prestahoval do slobodarky. Nefajcil, nepil, ani automaty a ruleta ho nebavili. Celkovo Marcel zil len pre tie nocne sluzby, ktore prespal. Naoko. Co vsak nikto nevedel, teda okrem mna a Gastona Alexejevica, tretieho z nasej party, bolo, ze Marcel mal oblubu v erotickej literature pre zeny. Cervena kniznica, harlequinska seria a pod. Kupoval si to v stankoch a po precitani zahodil. To bola Marcelova oblubena kratochvila. A drzal to aj pekne v tajnosti, kym mu mama nenasla Fredericin vylet za dobrodruzstvom v ruksaku. On by bol byval radsej, keby mu tam nasla snuff porn alebo sedemdecku sisiek. Doma sa mu miesto vycitania zacali vysmievat. Zobral sa, predal pocitac za par supiek, ja som mu checkol asi tri kilka do neurcita, uz sme mali eura a prec z Bratislavy! A ked nevies jazyky, Praha je jasna volba. Teraz potrebujem preukazat sluzbu spat. Lepsie povedane, svoje tri kilka. Marcel bude posledny clovek z mojho okolia, ktory bude mat tu poctu, byt v mojej pritomnosti. Myslim cielene. Prejdem sa Zizkovom do Strasnic, trochu sa tam stracam, ale nakoniec tu adresu, co mi napisal v maili, najdem. Ako som predpokladal, diera. V okoli dve krcmy, pilsner urquell + gambrinus, druha staropramen a branik. Kebab, zalozna, po cesky smiesne povedane zastavarna, maso-udeniny, aziat a jeho vecierka. Zvonim zdola, z okna nado mnou sa vykloni nejaky vychodnar, ze mam napochytro vyjst na prve, ze im nezvoni zvoncek, tak ze ma pocka pri dverach. Ludia, co sa narodili vychodne od Nitry, sa citia naramne dolezito v kazdej situacii a strasne vela toho nakecaju a pritom nic nepovedia. A nam pastikarom este idu vycitat, ze po sebe len stekame a ze mame problem v komunikacii. Kecy. Marcel vegeti na gauci, uz spominana umelecka literatura roztvorena asi z jednej tretiny na jeho hrudi, podriemkava. Napustim dvojdecak a sups s tym na sleeping beauty. Aj som chvilu premielal v mysli nadobu s teplou vodou, ponorit mu tam ruku a celeho ho po vzore Cartmanna a Jeselnika ostat, detinske zaskodnictvo je na smiech. Navyse, potrebujem tri kila naspak. Marcel sa snazi zaostrit, bez popolnikov to pojde tazko, tak mu aspon napomozem hlasom a prihovorim sa. Ostava vcelku prekvapeny, je to uz sedem mesiacov, co mi posielal svoju ostatnu adresu a ja som sa naskutku zjavil neohlaseny a bez prezentov, z falosnej slusnosti. Nasmeruje ma von, ideme sa prejst, kecame o nicom, o praci, co robi, ani moc nepocuvam, doplnujuce protiotazky nekladiem, nezaujimam sa. Dohodneme sa, ze vecer mi donesie osem tisic ceskych, plus ze zbehneme niekam vecer na pivo. Ako miestni. Spytam sa, kedy bol naposledy na plzni alebo braniku. Povedal, ze od prichodu toto bude prvy raz s niekym. Ani spolubyvajuci s nim nechce chodit. Ked uz ta ani vychodnari nechcu ako partaka k pivku... Prezewlim zvysok dna, oddychujem a obzeram si tych ludi, odktoviekadial, arabi, s dvomi zenami, jedna urcite pestunka, americania, s takym mlandravym prizvukom, neda sa to pocuvat, francuzi, ti mi pridu ovela viac strateni ako ostatni turisti, cim blizsie k centru, ostatne ja som v centre, isiel som do jedineho lidlu, ktory tu poznam si desat-patnast minut pesi od Florencu, kupim si chipsy, gumove medvediky a citronovu limonadu, vsetko pekne lacno... Cim blizsie k centru, tym podlizavejsie sa usmievam na ludi a tym viac hladam zamienky dat sa s niekym do reci. Navrhnem, ze talianskej ragazze ukazem na mape cestu k Malej Strane, cukne, zlakne sa a ide opacnou stranou. Taketo drobne trapasy sa deju cely den. Co uz. Vecer cakam v krcme na Marcela, rozhodol som sa, ze plati. Omyl. Nevedel cely den najst penazenku, cize je bez kreditky a bez obcianskeho. Nemoze vyberat ani takto ani onak. Pozvem ho na jednu malu desinku a poviem mu, ze ideme k nemu hladat doklady. Prekutrame vsetko, dokladnejsie ako kuklaci, ked pride echo, nic. Som normalne zufaly, poviem mu, nech mi napise na pokeci, ze si budem priebezne pozerat maily, ze tie peniazky su dost dolezite. A ze to hori. Tomu ver, ze to hori...