Vratme sa k prvotnej myslienke, mozno, a potom uz to asi aj necham tak.

Predstav si, ze si pri jazere so svojim 5 rocnym synom. Je tam s tebou aj tvoj novy znamy, ktoreho poznas tri tyzdne.

Ty si odides kusok dalej popri brehu, lebo ti odfuklo uterak. Tvoj syn zatial povie casually znamemu, ze nevie plavat. Ten ho chyti, a smari ho do vody, o ktorej nevie, aka je hlboka, ani preco tvoj syn nevie plavat (trebars sa mu utopila sestra, a ma panicku hrozu) a potom stoji a diva sa na dieta, ako sa meta vo vode. Ty si prilis daleko, aby si tomu zabranil.

Bolo by toto v poriadku? Ak by nebolo, preco? Uzurpuje si znamy tvoje pravo na vychovu tvojho dietata?

A ak by si to spravil ty sam, bolo by to v poriadku?

Nema ten 5 rocny syn nahodou pravo a schopnost rozhodnut o tom, ci sa ho bude niekto cudzi dotykat a ako? Akym narokom mu toto samostatne rozhodnutie niekto berie? Narokom silnejsieho?

Dieta je v podstate rozumna bytost (verim, ze tento bod je prave to, s cim ma najviac ludi problem, aj ked ked sa ich spytas, ci je ich dieta v podstate rozumne, poviedia, ze ano). A co je bonus, s dietatom ide lahsie mentalne manipulovat ako s dospelym (este nema vybudovane obranne mechanizmy a dostatocny rozhlad), cize nie je zas taky problem dosiahnut co clovek chce (ano, su krizove situacie, ale krizove situacie su mimo tejto debaty). Dieta sa uci prevazne imitaciou. Ked vidi, ze si ono nezasluzi respekt voci svojmu osobnemu priestoru od silnejsich, nebude ho nutne ani ono aplikovat voci ostatnym (mensim/slabsim).

Opat, toto je normalna vec, nie je to ziadna preborna mega nova teoria.