- /ďiu/, CZ /ďif/
- zdedené slovo: PIE *dei-wos "nebeský tvor, božstvo"; nom.konc. -> PSl *deiw-u; monoph.,uml.skr.,nom.konc. -> CSl divъ; Havl.z. -> div

- OCS дивъ, BG див "divý, zvláštny, zlý duch", PL dziwy "divý", RU див "zázrak", SC dìvljī "divý"
- LI diẽvas, LOT dievs, OPr deiws "boh"; sans. dēva (देव), ROM devel "boh", Avest. daēva "démon", LAT dīvus "božský",Iuppiter (dosl.*dyēu-pater vok. "bože-otče"; -> SAE/SK Jupiter), CGr Zeus (Ζεύς) "najvyšší boh", dios (δῖος), fryg. tios "božský"; Cel Divona, IRL dia "boh", (PGer *Teihwaz ->) GOT Tyz, ONor Týr, tívar "bohovia", OHG ziu "boh", EN tuesday "utorok" (dosl. "Tueov deň"); ARM tiw (տիւ) "dni", chet. šiu-š "boh", luv. Tiwat
- divý, divný, podivín, dívať sa, údiv; kogn. deň (viď tu), dážď (tu)

- tento starší, zdedený výraz pre "boha" bol v PSl vytlačený novším, staroiránskym (tu) ešte hlboko v staroveku; dualita nebeských a chthonických (viď zem, tu) bohov bola zrejme nahradená jednotným nebeským panteónom
- koreň sa rekonštruuje v rôznych variantach, tiež ako *diē-w- či *di-w-; pri *deiw- sa jedná o tzv.vrrdhi, teda ablaut stredného stupňa, pri ktorom sa ablautovaná samohláska presúva (teda *dei- -> *dei-w- -> nul.st. *diw, ē-st. *diēw- "nebo, zdroj svetla" -> vrrdhi *deiw-os "nebeský tvor")

keywords: div, nábož.výraz, o-osnova, podst.meno
zdroje: Georgiev, Holzer, Kloekhorst, Rejzek, wiktionary