- /ďeň/, CZ /den/
- zdedené slovo: PIE *d(e)i-nis "svetlý, osvietený"; nom.konc. -> PSl *din-i; uml.skr. -> CSl *dьnь (AP c); Havl.z.,jot. -> deň
b) PSl *dini si "tento deň"; uml.skr. -> CSl *dьnьsь (AP c); Havl.z. -> dnes

- OCS дьнь, BG ден, PL dzień, mBG/RU день, SC dân, hor.luž. dźeń, dol.luž. źeń
- LI/LOT dienà, OPr deinan; sans. dina (दिन), IRL denus všetko "deň", GOT sin-tíns "denný"; (PIE *dei- ->) AL ditë, wel. dydd, LAT diēs (-> RO zi, ES día) "deň", diurnum (-> FR jour, IT giorno) "denné"
- denný, dennodenne, poludnie, poludník; denník (kalk z FR journal); dneska, dnešný, dnešok; kogn. div (viď tu), dážď (tu)

- PSl ukaz.zámeno *si sa kládlo za podst.meno; v tejto pozícii je zachované tiež napr. v CZ letos "tohto roku", v niektorých BG nárečiach funguje dodnes ako určitý člen (napr. už v Strumskom kódexe z 12.stor. человѣкось, dnes v Rodopách челекос "ten človek", <- CSl *čelověk sь)

keywords: deň, i-osnova, podst.meno; dnes, príslovka
zdroje: Derksen, Georgiev, Harper, Holzer, Rejzek, wiktionary