ahoj.
ja som bilinguálne decko. mama sa somnou bavila po nemecky tatko po slovensky. Bojkotoval som nemčinu, lebo mama vedela aj slovensky na čo som dostal vždy rázne "Ich verstehe dich nicht" a mohol som si buď vybrať, že nebudem s mamou komunikovať, alebo začnem hovoriť nemecky. Ževraj to bolo trošku ťažké, lebo som som bol tvrdohlavé dieťa, ale nakoniec to dobre dopadlo. Viem plynule nemecky bez akéhokoľvek effortu. Takže ja to odporúčam všetkými desiatimi, len sa netreba ako rodič asi vzdávať. Taktiež keď som vyrastal dosť pomáhalo že na rakúskych staniciach išiel actually zaujímavý TV program (rozprávky a tak) - čo by mohlo pomôcť napríklad s akcentom (neviem ako si na tom s akcentom ale v podstate môžeš asi byť totálne fluent a napriek tomu mať slovenský akcent)

PLUS: Angličtina od 6tich rokov sa učila extrémne ľahko (a nebolo to preto, lebo som nadaný na jazyky lebo neskôr francúzština išla veľmi ťažko - takže to zhadzujem na to že som v 6tich vedel nemecky a slovensky a tá english potom bola totálne easy.)

Potom ma šupli ešte na strednú do Viedne a tam som mal problémy, lebo som narozdiel od iných detí čo sa museli nemčinu pečlivo učiť v škole v živote nemecky nepísal, ale tomu sa dá zabrániť nejakým private tutoringom. (Ono keď dáš decko čo vie plynule nemecky na nemčinu na základnej tak sa ti na to vyjebe, lebo to bude strašne easy (i.e. bude vedieť lepšie nemecky jak učiteľka a stratí záujem)

Od nejakého veku som sa prestal s mamou baviť po nemecky, už ani neviem kedy sa to stalo. To trochu ľutujem, lebo teraz sa s nemčinou skoro vôbec nestretávam a občas sa mi slová hľadajú ťažko, ale je pomerne ľahké sa do toho dostať.

(inak mi to potom pomohlo nájsť si v británii študentské joby ktoré boli lepšie ako umývanie tanierov, napr. som učil nemčinu ako 20ročný v jednej korporácii etc.). Podľa mňa je bilinguálna výchova super vec.