Množstvo, najmä indoeurópskych jazykov používa termín čískeho výrazu 茶 (
Wiktionary). Predpokladám že krajiny označené žltou farbou zrejme výraz prevzali písmom (asi okrem Holanďanov), zelené ústnym podaním.
Dosť málo sa však vie, že v čínštine je pre čaj takisto iný názov - 茗 (
Wiktionary). Znak sa v oficiálnom jazyku číta "ming", pričom podobne sa povie čaj aj po dai (resp. shansky) "meng", alebo po barmsky "miang". Ide veľmi pravdepodobne o pôvodný názov veľkolistého (pralesného) čajovníka, ktorý pochádza z oblastí Barmy, Yunnanu a Assámu.
Dokazujú to aj lokálne názvy v oblasti kde sa tradične pestuje pu'er (Menghai, Menglun, Mengla). Iný čínsky znak pre "Meng" použitý v týchto názvoch (nie ming ako čaj) poukazuje na to, že nejde o pôvodne čínske slovo ale o foneticky prevzaté z miestneho jazyka (etnikum Dai).