vsetko co pisu ludia nizsie, som si uz s odpustenim precitala inde .)
neviem prist na tu strategiu, ako oddelit tie jednotlive jazykove zdroje.
matka by mala ucit svoj jazyk, je to nejemocialnejsi a najprirodzenejsi vstup a uci tym imho decko o svete najviac.
ale slovenske a ceske uspavanky a knizky nie su vsetko, anglicke a spanielske pesnicky su o tolko krajsie.
fotrov jazyk je zaroven jazyk krajiny, ale vzajomne si s jazykom matky nerozumeju. ako riesit tieto situacie? vraj by sa nemalo simultanne prekladat.
spolu komunikuju po anglicky, je to ich prirodzeny spolocny jazyk. aj ked bude matka pouzivat jazyk krajiny, co zatial efektivne nepouziva, lebo casto kurva pouziva uplne vsetky jazyky ktore sa kedy naucila vratane nemciny. zviebel.
automaticky zacat rozpravat jazykom akym na mna niekto mluvi, poznam velmi doverne. takisto vybavit si frazu v uplne inom jazyku - po preklade uz to neznie.
neviem si predstavit aky chaos tam moze nastat, ak sa to nepodari.