jedine v com by si (mozno) mohol pomoct je urobit nejaku promo akciu na socialnych sietach ze podporme spoznavanie rodneho jazyka, napisat clever slogan, ze preco slovencina ako jeden z mala jazykov nema slovnik, co by vysvetloval povodny vyznam slov, nevazime si svoj jazyk a ako mozeme rozumiet pritomnosti, ked si nevazime historiu a podobne, cim by si mozno nabudil par nacionalistov s maturitou aby ti na to prispeli a potom prachy ujebat a ist na dobru dovolenku :)
ne srandujem, prachy samozrejme dat ludom co ti urobia stranku etymologia.sk a nastavia ju tak, ze tam mozu pripievat zdarma vsemozni ludia ale bude redigovana

pretoze ludia, ludia co by na tom robili zadarmo si musia platit ucty a savka ich za tymto ucelom plati iba kralikovi, ktory na to tiez uplne jebe len s tym ze si nemoze dovolit ani dovolenku... a zavrsuje posledne prace uz skoro dvadsat rokov kks

V r. 1997 – 1998 vzniklo v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra samostatné etymologické pracovisko, ktoré bolo začlenené do oddelenia dejín slovenčiny. Činnosť etymologického pracoviska sa realizuje v budovaní nevyhnutných infraštruktúrnych predpokladov pre etymologický výskum, vo vlastnom etymologickom výskume v oblasti slovenskej, resp. slovanskej lexiky a v zabezpečovaní etymologickej zložky pre aktuálne (primárne neetymologické) projekty slovenskej jazykovedy. Ľubor Králik v súčasnosti završuje práce na Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny (ďalej SESS) ako diela, ktoré má za cieľ odstrániť príslušnú medzeru v slovenskej lexikológii, pričom by zároveň mohlo slúžiť ako východisko pre ďalší etymologický výskum slovenskej lexiky. Slovník, obsahujúci približne deväťtisíc heslových výrazov, spracúva slovnú zásobu súčasnej spisovnej slovenčiny, spôsob jeho spracovania zohľadňuje aj informačné potreby širšej kultúrnej verejnosti. Koncepciu a vedecké poznatky získané počas koncipovania Ľubor Králik publikoval štúdiách O príprave stručného etymologického slovníka (2001), Populárno-vedecký etymologický slovník ako žáner etymologickej lexikografie (na príklade slovenčiny) (2008). Okrem toho Ľ. Králik participuje na významných projektoch slovenskej lexikografie, ktorých realizácia si vyžiadala spoluúčasť etymológa a dlhodobo sa zúčastňuje na realizácii medzinárodného projektu Slovanský jazykový atlas (práca v podsekcii pre tzv. zovšeobecňujúcu transkripciu spracúvaného jazykového materiálu, fungujúcej v rámci lexikálno-slovotvornej sekcie Medzinárodnej komisie pre Slovanský jazykový atlas pri Medzinárodnom komitéte slavistov).

Keďže súčasťou oddelenia dejín slovenčiny je dlhodobo aj onomastický a etymologický výskum, od r. 2010 bolo toto oddelenie premenované na oddelenie dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie. V oddelení sa nachádzajú špecializované príručné knižnice zamerané na literatúru z oblasti dejín jazyka, onomastiky a etymológie a fotokópie historických textov, ktoré tvoria pramennú základňu HSSJ. Okrem kartotéky HSSJ a kartotéky slovenskej anojkonymie sa v oddelení nachádzajú aj kartotéky z bernolákovského a štúrovského obdobia. Ľ. Králik buduje kartotéku SESS a od r. 2005 prikročil aj k budovaniu etymologickej kartotéky nárečovej lexiky obsiahnutej v Slovníku slovenských nárečí. Členovia oddelenia priebežne spolupracujú aj s jazykovou poradňou JÚĽŠ SAV v oblastiach dejín jazyka, onomastiky a etymológie. Okrem dokončenia spomenutých rozpracovaných grantových prác členov oddelenia čakajú v budúcnosti ešte ďalšie úlohy, ktoré už načrtol M. Majtán v článkoch Stav a perspektívy výskumu dejín slovenčiny (1995) a Perspektívy rozvoja slovenskej onomastiky (2007), ako napr. lexikografické spracovanie bernolákovskej a štúrovskej slovenčiny, akademické dejiny spisovnej slovenčiny, etymologický slovník, spracovanie väčších individuálnych i kolektívnych syntetizujúcich a analytických monografických diel, sprístupňovanie významných jazykových pamiatok v ďalších zväzkoch Prameňov k dejinám slovenčiny, príp. spracovanie historickej lexiky v slovníku tezaurovského typu. K ďalším úlohám slovenskej onomastiky okrem rozvoja teórie a metodológie onomastiky a slovníkového spracovania slovenskej anojkonymie možno zaradiť slovník slovenskej historickej antroponymie a slovenských priezvisk, historický výskum osídlenia a ojkonymie, etymologický slovník slovenských geografických názvov, pokračovanie vo výskume slovenských hydroným, zooným, pragmatoným, urbanoným, exoným a rozvoj bádania historických aj súčasných mestských názvov (urbanonymie), literárnej onymie i bádania v oblasti chrématonymie a logonomastiky.

pravdou je, ze tento stav spropagovat treba, len ako, nemam potuchy