kazde "obvinenie" znamena len nazor druhej strany. v realnom svete obvineny clovek je clovek, ktory pravdepodobne spravil nieco, co nebolo uplne v poriadku. pokial sa bavime o rozmyslani, alebo akejkolvek inej beznej veci v ramci kontextu tejto diskusie, tak ta nikto z nicoho neobvinuje. (a nikdy neobvinoval.)

obvinenie je nieco, na zaklade coho by si mal citit vinu. pri tychto veciach by ale vina prirodzene nemala mat ziadny priestor. povedal by som, ze to defaultne interpretujes ako obvinenie, alebo nejaku formu utoku, pretoze to vychadza z psychologie tvojej osobnosti, ktora bola formovana roznymi udalostami v minulosti a hlavne v detstve. pocit viny tam nema priestor - je to psychologicky proces, rozumies.

nie som si celkom isty aky konkretny problem teraz adresujem, kazdopadne jeden z krokov k lepsiemu by mohol spocivat v tom, ze reakcie na nejake meta-nazory inych ludi v zmysle: teraz som toto spravil a oni mi povedali, ze som kokot a vela rozmyslam buee.. nahradime mindsetom: ok, teraz som toto spravil, malo to pre mna nejaky realny a podla moznosti pozitivny efekt? ano? super! nie? ok, let's not do this again, treba to poriesit inak.

prelozene do situacie s rozmyslanim:

- hej psycho, pocuj ty, nezda sa ti, ze nejak vela rozmyslas?
- tak urciteeee, skus to niekedy tiez. :D vo-vnutri-si-riesim-co-potrebujem-a-nevyvadzaju-ma-z-miery-hluposti

:)