dlhsie som sa na to nestihal pozriet; samozrejme tieto skumania su obmedzene a skreslene uz len tym, ze ide o "Lexical Distance", gramaticke ci fonologicke podobnosti ten graf nezohladnuje, navyse autor tiez neberie historicku rovinu a vymrele jazyky (napr.predpokladane thracko-prabalticke kontinuum, vztah thractiny a armenciny, zapadoiranske jazyky) do uvahy

k tym rozdielom dialektov a jazykov: ako typicky sovietsky lingvista, autor sa drzi silne normativizovaneho, "korenizovaneho" rozdelenia jazykov podla "narodnych statov", aj ked ocenujem, ze tam nepridal montenegrijstinu a bosencinu; jeden standardizovany, kodifikovany jazyk je sice teoreticky mozne vnimat ako samostatny jav oddeleny od druhych jazykov, no pri pouzivani vo viacjazycnom prostredi (a aj lingvistickej etnografii) sa pevne hranice stracaju a miesto nich je mozne pozorovat plynule prechody (u nas vid napr.goralcinu a vychodoslovencinu)

inak Sapir uz vo 20.rokoch definoval Standard Average European ako samostatnu lexikalno-jazykovu kategoriu, ktora by si tam zasluzila byt: ide o mnozstvo vyrazov z latinciny a francuzstiny, ktore sa dostali do jazyka vzdelanych v 17.-18.storoci; Hypertext English bude potom dalsia vlna, ktora to cele zmeni ;)