Vidíš, rozhodla som sa ignorovať nešťastný spôsob tvojich odpovedí. Doplním teda predsalen k téme.
Uvediem opať svoju prvú vetu, ktorú si tak rýchlo zdissoval: "Kazdy tak nejak zije na ukor svojho okolia."
Rozvediem túto vetu, azda to prinesie porozumenie toho, prečo to nebolo myslené ako bagatelizácia problematiky, skôr naopak.

Väčšina ľudí dáva do popredia svoje potreby pred potrebami ostatných. Zaoberá sa svojou schopnosťou prežiť a zabezpečením prežitia blízkej skupiny ľudí, väčšinou nie anonymných jedincov s ktorými neprichádzajú priamo do styku. Všetci by mohli rozdávať svoj majetok, každý deň napĺňať nesebecky fyzické a pscyhické potreby iných. Prednostne však napĺňajú svoje základné potreby a až potom sa zoaberajú potrebami ostatných. Toto snáď netreba ani rozoberať.

Celá problematika je pre mňa teda problematikou miery. Do akej miery je človek ochotný žiť na úkor ostatných? Isté aspekty tejto problematiky sú napríklad spoločensky akceptované. Ľudia zomierajú po celom svete od hladu, nepovažujeme však úplne za zvláštne, že každý z nás nedá 70 % svojho príjmu na nakŕmenie hladných.
Ak niekomu v obchode vydá predavačka o 10 centov viac, niekto tých desať centov vráti, niekto nie. Posuňme to ďalej, čo ak to ten človek zistí až o päť zastávok ďalej v električke. Málokto sa vráti do obchodu zo značnej diaľky, aby pokladníčke nechýbalo 10 centov, málokto mu to bude aktívne vyčítať. Miera uprednostnenia vlastnej potreby je teda rôzna pre rôznych ľudí aj rôzne situácie.
Príklady sú samozrejme zjednodušené, ale na druhú stranu sú úplne reálne.

Rovnako vnímam aj problematiku očkovania - ako otázku miery naplňovania svojich potrieb a miery vedomého zneužívania iných. Ak sa niekto nedá zaočkovať proti nákazlivým chorobám, tak zneužíva spoločnú imunitu ostatných. Otázkou je potom to, do akej miery sme mu to ochotní tolerovať. Na Slovensku sme mu to zjavne nie ochotní tolerovať, a to do takej miery, že zasahujeme do jeho kvázi základných práv (taký nejaký argument sa asi často spomína). Nerobíme to momentálne dodatočnými postihmi, ako napríklad tebou spomenuté nutné potvrdenia o očkovaní proti nákazlivým chorobám v zamestnaní, školách, škôlkach. Robíme to preventívne, udržiavaním povinného očkovania. Také sú fakty.
O čom konkrétne máš záujem vo vzťahu k tomuto diskutovať?

Vidis, mna tato debata nie uplne zaujimala uz pred osmimi prispevkami, ked si zacal podrobne rozoberat skoro kazdu vetu mojho prispevku a zacal si so spominanym slovickarenim.
K teme spoluzodpovednosti som sa jednou zhrnajucou vetou vyjadrila v prispevku z 19:05. Suhlasila som v nom s tebou v tom, ze je ockovanie potrebne, ale niektore jeho aspekty by som rada videla inak. Nikde som tvojmu tvrdeniu, ze nezaockovani "ziju na ukor" zaockovanych neodporovala.