Wolf robí zaujímavý postreh: že po tom, ako si ženy vybojovali politické práva, práva nad svojím telom, oslobodili sa z domácnosti, poslednou sférou útlaku, ktorá nemá priestorové ohraničenie, je mýtus krásy- a ten má poštvať ženy proti sebe

stále však obviňuje, že je to vynález a nástroj dominancie mužov:
tu sa s ňou rozchádzam a skôr mám pocit, že je to niečo hlbšie a neuvedomelé: neukazoval by som prstom a hádzal vinu- inak to samozrejme vyzerá z objektívnej stránky veci

výňatky:

"Čím viac právnych a materiálnych prekážok ženy prekonali, tým prísnejšie, náročnejšie a krutejšie obrazy ženskej krásy na nich uvalili.


Len čo sa ženy oslobodili spod jarma mystiky ženy v domácnosti, na jeho stratené pozície ihneď nastúpil mýtus krásy a narastal úmerne so slabnúcim vplyvom mystiky ženskosti ako spoločenskej kontrolnej páky.

Patriarchálne náboženstvo začalo upadať – a okamžite sa objavila nová náboženská dogma o veku a hmotnosti, ktorá využíva niektoré techniky starších kultov a siekt na zmenu myslenia, s cieľom funkčne nahradiť tradičný rituál.

Mladosť a(donedávna) panenstvo žien sa považujú za „krásne―, pretože znamenajú sexuálnu neznalosť a neskúsenosť. Starnutie je „škaredé―, pretože rokmi sa ženy stávajú mocnejšími, a preto treba spojenie medzi generáciami tiež vždy znova rozbiť. Staršie ženy sa boja mladých, mladé starých a mýtus krásy sa im všetkým spoločne stará o skrátenie života. Najnaliehavejšie je uchovať premisu o vzťahu medzi identitou ženy a jej „krásou―, aby sme zostali závislé od súhlasu
zvonka a obnažovali svoj životne dôležitý a citlivý zmysel pre sebavedomie.

Na oslobodené tváre a telá žien opäť uvalili všetky obmedzenia, tabu a tresty utláčajúcich zákonov, náboženských príkazov a reprodukčného otroctva, ktoré medzičasom stratili potrebnú silu. Na miesto nikdy sa nekončiacej, ale pominuteľnej práce v domácnosti nastúpila nikdy sa nekončiaca, ale pominuteľná práca na kráse.

Mýtus krásy súčasnosti je zákernejší než ktorákoľvek doterajšia mystika ženskosti. Pred sto rokmi Nora zabuchla dvere na dome bábik. Ženy predošlej generácie sa obrátili chrbtom k spotrebiteľskému nebu izolovanej domácnosti plnej elektrospotrebičov. Ale tam, kde sú ženy uväznené dnes, niet žiadnych dverí, ktoré by sa dali zabuchnúť. Súčasné pustošenie prostredníctvom útokov krásy ženy fyzicky ničí a psychicky vyčerpáva. Ak sa chceme oslobodiť spod smrtiacej záťaže, ktorou sa ženskosť znovu stala, nie sú dôležité voľby, lobovanie ani plagáty. Najdôležitejší je nový pohľad na vec."