Po dlhých rokoch mlčania vyšli muži konečne do ulíc. Uväznení v priehľadných kanceláriách mrakodrapov, keď ich úloha živiteľa rodiny uvädla spoločne so stratou schopnosti žien pripraviť teplú večeru. Prízraky metrosexuálov urýchlili neoddialiteľnú nivelizáciu. Muži sa čoraz viac stávali ženami. Dlhoročná patriarchálna nadvláda, ktorá dala svetu písané právo, raketoplány či kondómy, bola vždy ilúziou. Netreba konšpiračnú teóriu na to, aby sme videli, ako ženy sofistikovane- či už pri ohni alebo sporáku- manipulovali mužov do činnosti zvanej práca. Za čias matriarchátu vykonávali ženy 5-krát viac práce ako muži. Ich biologicky podmienená prevaha inteligencie v skoršom veku umožnila tajné dohody, ktoré vyústili do postupného vzdania sa svojej explicitnej nadvlády, a tak prišla éra patriarchátu- tajnej a sofistikovanej dominancie žien nad mužmi.

Muži si vytvorili svoj model vlády s hodnotami, ktorým môžu pritakať iba bezduché masy primitívov: majetok, česť, sláva. V skutočnosti to neboli muži, ktorí tieto hodnoty preferovali. Pri rýchlom vývine nových sexuálnych praktík, ktoré boli praktikami pôžitku len naoko(potešenie z análneho sexu, prosím?), ženy v posteli psychologickými trikmi motivovali mužov do ich odbremenenia od aktívnej činnosti, aby sa mohli viac venovať vlastnému blahu.

Ženské tajomstvo života, že život treba prežiť bez driny alebo sa zabiť(prevaha ženských suicíd nie je náhodou) na jednej strane. Manufaktúry, pásy, priemyselná revolúcia, alkohol a drogy ako komplementárium prvého javu. Dlhý čas sa ženám umne darilo odolávať vlastným vynálezom na podrobenie mužov. Ženy nič nevlastnili, nemali ani právnu kontrolu nad vlastným telom. Politika bola zbytočnou a únavnou aktivitou, ktorá mala umocňovať snahu muža donášať na stôl viac.

Hnutie feminizmu bolo pre ženy veľkou ranou. Feministky- ženy, ktoré nedokázali pochopiť logiku vlastnej nadvlády nad mužmi, sa začali pozerať na svet cez logiku umelého sveta mužov, ktorý im slúžil. Feministky sa chceli stať mužmi, otrokmi. Hrozilo, že uvalia jarmo na všetky ženy. V niekoľkých vlnách útokov sa snažili nadobudnúť rovnoprávny status s mužmi. Od ležania v posteli, hier s deťmi, plnej chladničky, telenoviel a tepla domácnosti sa vďaka tomuto hnutiu ženy museli postupne zapojiť do sveta potu a poroby. Aj tieto jednoduchšie ženy, feministky, natoľko mentálne prevažovali nad mužmi, že sa im darilo presadzovať svoju vôľu. Nastalo obdobie veľkého rozvratu, ktoré opäť otvorilo dejiny. Všetky ukazovatele spoločenskej kohézie- rozvodovosť, plodnosť, zločinnosť, trudnomyseľnosť- sa zhoršovali.

Posledným útočiskom ženskej dominancie sa stala krása. Krása- konštrukt silných žien- mala rozvrátiť feministické hnutie, a postaviť na piedestál „neschopnú krásnu“ ženu, ktorej muž dá všetko. Bolo na to treba vytvoriť ideály krásy, ktoré korelovali s možnosťami technológií. Estetická chirurgia a bulvár vývoj značne uľahčovali. Krásne začali byť aj ženy, ktoré vôbec nejedli.

Ženy sa však unáhlili. Mužská puberta trvajúca od vzniku patriarchátu prechádzala bez ich vedomia do adolescencie. Prestali brať ženu len ako nástroj svojho potešenia a primitívnej medzimužskej prestíže. Hrali pravidlá feministickej hry rovnoprávnosti a zákaz sexuálneho obťažovania pomaly kastroval kozmetickým a mediálnym priemyslom vnucované ideály ženskej krásy. Ženy sa po tisícročiach dostávali do silných mocenských pozícii. Rozpoltene konzumovali ideály krásy a zabudli na svoje odveké tajomstvo života.

Ženy strácali kontrolu nad systémom, ktorý uviedli do pohybu. Vypustené ideály krásy začali vo veľkom na seba aplikovať muži. Môžeme za tým vidieť dialektický rast svetového ducha muža na úroveň ženy. Muž objavil šport, voľný čas, svaly, slnečné lúče a otvorené vzťahy. Zbavoval sa tak dlhoročnej nadvlády ženy, ktorá degenerovala a dobrovoľne preberala jeho rolu otroka.