no, na jednej strane robí sisyfos dobre, že triedi vedu od podvodníkov, na druhej ale často sú takí "dôkladní", až skostnatelí, že niektoré trebarz liečitelské postupy, alebo postupy na hranici psychoterapie a parapsychológie odmietajú ako pavedu alebo podvod len preto, že ich výsledky, prípadne metódy nie je možné vedeckými postupmi dokázať.
Niektoré postupy môžu znamenať aj pokrok, nové prístupy a odmietať ich na základe starých (súčastných) vedeckých postupov mi príde ako keby v dobe kedy sa všeobecne verilo, že nič čo je ťažšie ako vzduch nemôže lietať, by ludia odmietali experimentovanie v letectve na strojoch ťažších ako vzduch, len preto že sa to protivilo vtedajším poznatkom.


Najviac ma dojalo toto o Grofovej Transpersonálnej psychológii:

Transpersonální psychologie jako obor je vystavěna na zcela mylném předpokladu, že výpovědi osob, které jsou ve stavu intoxikace, odrážejí realitu a že je možno na jejich základě odvozovat závěry o vztahu člověka k přírodě a kosmu.


To je exemplárny príklad keď sisyfos hodnotí zmenené stavy vedomia (či už spôsobené psychedelikami alebo aj bez nich) a ich vplyv na človeka na základe zastaralého psychiatrického modelu, ktorý všetky iné než bežné stavy vedomia považuje za patologické a ktorý (len preto že to zatial nikto vedecky nedokázal a nezmeral) odmieta existenciu iných úrovní sveta a človeka, než tej "hmotnej".

Čo je velmi obmedzený, skostnatelý, redukcionistický a spiatočnícky postoj podla mňa.

Ak podobný skostnatelosťou obmedzený prístup aplikovali aj na ďalšie obory spomínané v knihe, tak to tá kniha za moc nestojí podla mňa.