Heh, chcel som, mal som pocit, že by bolo dobré napísať článok o rozkvete alebo o prebudení Vedomia:o)), ale tento človiečik v tom videu nižšie to urobil za mňa:o))

mal som v úmysle vychádzať z tohto:

TICHO TICHÉ aneb ***Hallowed*** shall be the Center which is Empty
http://kyberia.sk/id/3685366

cez toto:
quality of vision
http://kyberia.sk/id/3808974

s malou odbočkou k tomuto:
O magickom metamodele
http://kyberia.sk/id/5618279

a ďalej pokračovať k tomu, že Vedomie, ktoré sa v nás a celkovo na Zemi práve prebúdza nemá formu, je za všetkými formami, ktoré sú v mysli, či lepšie povedané, ktoré sú myslou a neustále sa myslou stávajú, ktoré sa neustále stávajú novým obsahom mysle. A že ako sa do tohto nového plnšieho celostnejšieho a hlbšieho Vedomia prebudiť či zrodiť.





Ale toto video to všetko povedalo za mňa:o)).









viacej od neho tu: http://eckhart-tolle-cz.blogspot.sk/ , alebo aj tu: http://www.eckharttolletv.com/ , alebo aj tu: http://www.youtube.com/results?search_query=tolle&oq=tolle&gs_l=youtube.3..0l10.394.1070.0.1255.5.5.0.0.0.0.135.510.2j3.5.0...0.0...1ac.1.Zh6qTGh5g34




Neostáva mi nič než povedať, klobúk dole pán Tolle:o)).
Len smekám klobouk, a dodávam, alebo skôr úplne súhlasím a pripomínam to ešte raz svojimi slovami, z mojej skúsenosti, spolu so slovami Tolleho, zdielam moju skúsenosť, že Vedomie, to čo je skutočne nami, to, čím skutočne sme, ktorého je naša mysel len menšou časťou a čo ju svojou velkosťou presahuje, to čím sme sa prebúdza alebo sa prehlbuje v nás, sa dá pocítiť či zažiť len vtedy, ak sa zameriavame na medzery v myšlienkovom prúde. Nedá sa tomu pozorumieť alebo pochopiť to cez myšlienkové nového rekonceptualizovávanie si toho vnemu, konceptu o tom vneme, myslou. Dá sa to len zažiť a pochopiť, obsiahnuť skúsenosťou toho samotného, tej hĺbky a nekonečnosti, ktorou sme.

Mám chuť to rozvinúť ďalej, len tak:o) a teda pokračujem, že tieto medzery v myšlienkovom prúde sa dajú prežiť buť nepriamo, že sa človek pravidelne zameriava napríklad na svoj dych - len ho chvílu, pár minút neprerušovane sleduje, ako vzduch vchádza do jeho tela a po chvíli vychádza. Alebo sa to dá zažiť tiež tak, že len pokojne zameriava svoju pozornosť na jednotlivé časti tela. Kde je pozornosť, zameriava sa človek na prítomný moment, na aktuálny vnem bez kategorizovania, posudzovania, popisovania si v mysli toho čo práve vníma, len to sleduje, v tom samom momente nemôže byť okolo toho mentálny myšlienkový tok, popisovanie si toho, kategorizovanie a porovnávanie, dedukcia alebo indukcia. To prichádza až chvílu po tom momente toho uvedomenia si toho vnenu, po momente zamerania pozornosti na ten samotný vnem. Ak človek napríklad postupuje svojou pozornosťou, len proste ňou akoby sleduje najprv svoje chodidlá, po chvíli pokračuje na lítka, stehná, pánvu, brucho, hrudník, ruky, krk, hlavu, len podobne ako zrakom, tak pozornosťou sleduje postupne tie jednotlivé časti tela, a podobne ako u zraku, môže sa stať, že niečo v tom zaujme našu pozornosť, tak sa chvílu zameriame na niečo iné a podobne ako u zraku, len tú pozornosť potom pokojne vrátime k telu, k tým jednotlivým častiam a pokračujeme, po chvíli s pozornosťou zameranou na tú jednotlivú časť tela, uvedomí si človek, pocíti určitý nový pocit v tej telesnej časti, pritom, ako ju len svojou pozornosťou sleduje, ako ju vníma. Podobá sa to na pocit uvolnenia, alebo vibrácie, alebo otvorenia, alebo zjemnenia, alebo prehĺbenia sa v tom vneme, ticha za tým vnemom, či pocitom hĺbky v tom vneme. Takto postupne ak prejde touto svojou pozornosťou postupne celé telo a potom na konci ju zameria na celé svoje telo naraz, pocíti hĺbku v tele, ktorá je to, čím skutočne sme. Vedomie, ten pocit priestornosti alebo hĺbky v nás samotných, ktorý v sebe obsahuje aj mysel, ale presahuje ju a takto sa to dá vnímať a funguje to.
Neskôr s praxou v tomto, sa dá na tento pocit hĺbky v nás zamerať aj priamo, zameraním pozornosti na tento známy pocit, na tento stav vedomia samotný. Pozornosť je delitelná vec, takže tento hlboký stav sa dá udržovať aj počas bežnej činnosti počas celého dňa. Toto prinesie určitý priestor, dá sa povedať odstup alebo nadhlad nad našou životnou situáciou, nad tým alebo okolo toho čo sa práve deje, tento moment zažívania prítomného, toho čo sa práve deje, poskytne uvolnenenie a tvorivého ducha k čomukolvek čo sa deje, čo práve robíme či zažívame. Hĺbku, poskytne lahkosť a tvorivosť ku každodennej rutine a tak isto aj pocit či vedomie lahkosti, dá sa povedať až blaženosti a bezproblémovosti, radostnosti. Toto je skutočná osvietená mysel, osvietená či zbystrená prameňom Vedomia, ktorým sme a ktorý je vo všetkom stvorenom na celom svete.

Tento nový stav, toto nové Vedomie, ktoré sa takto v nás a na Zemi celkovo, vynára, toto sa dá skutočne nazvať koniec sveta a začiatok nového sveta. Koniec stotožňovania sa s našim príbehom, ktorý si naša mysel (tá menšia časť toho, čo sme) neustále rozpráva o nás a s ktorým sa stotožňujeme ako so svojim "ja". Príbeh, ktorý je väčšinou nešťastný, a mizerný, alebo tak pol na pol, u niekoho viac u niekoho menej k jednomu alebo k druhému pólu, ako u koho, pretože väčšinou tento príbeh a snaženie sa v ňom zameriavame na budúcnosť, alebo sa trápime v spomienkach na minulosť, bez toho, aby sme sa ukorenili v tom prítomnom tichom momente. Toto je začiatok sveta nového, kde rozvíjame plnšie svoj potenciál toho čo sme a čo sa môžeme v nás a z nás stať, ak to chceme. Je to vskutku obrovské kam to až siaha a dosahuje, kam to až smeruje, a akú silu a poznanie to človeku dáva, hlavne ak sa toto praktikuje dlhodobejšie a pravidelnejšie. Odporúčam fakt:o))