Re: quality of vision :: Remember, remember, the velvet November

"ale ako? ako skludniť svoju mysel? je v nej toho tolko, čo mätie, čo nedovolí vydýchnuť, uvolniť sa kludne....." povedal raz víle zvedavý mestský škriatok

"Sú dva spôsoby, alebo vlastne tri, ale prvé dva počase splynú v jeden" z láskou mu ona odpovedala.
"Ak má na to človek silu, ak sa na to "cíti", ponorí sa priamo do Ducha VšeŽivého, do (svojho) ""vnútra"" a nájde si tam spojeneckých duchov, kamošov a tí mu už poradia ako ďalej a tak putujú spolu k Uvolneniu sa Plnému."
"Alebo sa človek začne venovať pokojnej meditácii", pokračovala "snahe splynúť so Zdrojom (Všetkého) vyžarujúceho z (jeho) Srdca, začne svoju pozornosť pravidelne venovávať, aspoň pár minút denne, snaženiu o spoznanie princípov fungovania svojej mysle, tým, že ju v pokojnom zameraní svojej pozornosti na ňu samotnú, sleduje, ako funguje, ako plynie. Tak postupne, rozpozná jej spôsoby prúdenia, jej prameň a všimne si, že tým, ako jej cesty stále viac spoznáva, stáva sa ona tichšia, jemnejšia, pokojnejšia, až raz, zavládne v nej úplný klud a vtedy dá sa ísť ešte ďalej, k tvorivosti večne nekonečnej, ale to je už inakší príbeh...**:o)"

"A ten tretí spôsob?" vraví škriatok.
"Ten," víla mu odpovedala "ten je pre tých, ktorí sa na ostávanie "len" sám so svojou myslou ešte necítia. Pre tých, ktorých život je príliž rýchly, príliž strmhlaví, pre tých ktorí majú strach, či príliž velkú bolesť v srdci, v duši svojej. Je to spôsob, ako začať nanovo."

"Nanovo? Ako môžu začať nanovo, keď v sebe cítia tolko bolesti?" pridá sa do diskusie ďalší zvedavý škriatok z mesta.
"Staré kruhy tmavé točiace sa" pridal sa k hovoru trpaslík.

"mmm" usmiala sa víla
"Ak sa cítia zle, velmi zle, ak sa im zdá, že zem živá ich za chvílu musí zhltnúť a pochovať zaživa a všetko skončí, ak sa takto cítia často, občas, alebo aj hoci len niekdy, mohli by si uvedomiť, že toto obdobie temnoty, skončí, mohli by nájsť aspoň pár vecí, ktoré im v živote ich, spôsobujú príjemné pocity a hrať sa častejšie s nimi. Nie, nebrať ich ako prostriedky "vykúpenia sa" z tejto temnoty ich, ale ako prvé zastávky na ceste k dobru, k radosti prevládajúcej, k Svetlu".
Na chvílu sa s úsmevom odmlčala, akoby hladala tie najpresnejšie slová,potom pokračovala:
"Mohli by sa týmto ostrovom nádeje, činnostiam, ktoré im prinášajú svetlo, príjemné do duše ich, obklopovať častejšie, aby tak ich duša viac žiarila a tiež, čo je jadrom tohto spôsobu - vždy, keď budú v tomto milom rozpoložení sa, touto milou činnosťou spôsobenom, mohli by si uvedomiť toto *život je možnosťou, cestou, všetko plynie, všetko je zmena, premena a že bude, ide byť lepšie* a, aby, v týchto milších stavoch rozpoloženia sa svojho, kedy toto ide lahšie - začali jemne sa dotýkajúc, premieňať mysel svoju smerom k pozitívnym náhladom na seba samých, na svet, na okolie svoje, na svoj kruh. Začali pohrávať sa v mysli svojej s príbehmi svetlejšími, príbehmi o tom, že *všetko dobré bude*, že *sa dá aj inak a že nájdu ako inak*, mohli by svoju mysel, v stavoch rozpoloženia sa milších, zaodieť do krásy príbehov o tom, že *mier príde, že prichádza a že bude inak, lepšie*, pohrávať sa s týmito príbehmi v ich mysli stále viac, zastávka prvá, na ceste k blahu, ktoré samo seba živí, posiluje."

"Takže zasejú si takto semienka nového do duše" pridal sa k spoločnému hovoru aj havran.

Bytosti sa zaradovali **:o)

"Ďalej toto blaho rozvíjajúc", pokračovala víla "nechať tieto príbehy samé usadiť sa v ich duši viac, ďalej žiť život svoj, a v miestach, v momentoch, kde ich duši bude príjemnejšie, vracať sa k týmto príbehom stále znova, prípadne nechať prísť aj ďalšie podobné a hrať sa s nimi viac tiež v týchto stavoch rozpoloženia sa príjemného. Tak pricháda zmena, nové, budí sa silné, čo spalo."
"A ďalej žiť, raz si všimnú, že tieto príbehy nové, v ich duši žiaria sami, ako sa s nimi čím ďalej tým viac, v momentoch rozpoloženia milého, hrávajú stále viac. Zistia, že ich duša je silnejšia a že svet predsa len nie je až také tmavé miesto, ako sa im na začiatku ich cesty zdalo.
Občas sa znova staré príbehy tmavšie na oblohu im dostanú a zakryjú slnko tých nových milších, vtedy mohli by si ludia povedať *aha **:o) búrka ide, odíde, časom* a ďalej si žiť život svoj.
A ďalej sa k príbehom milým navracať v momentoch, keď im je lepšie v ich dušičke, hrať sa s nimi stále viac, nech kvety z nich vykvitnú, nech je sa z čoho radovať sa viac **:o)",
víla sa na chvílku odmlčala, ticho počúvajúc hlas (zo) svojho srdca ďalej plynúci a pokračovala:
"Radosť plodí radosť, svetlo svetlo, a ide sa ďalej, zastávka nová na ceste k spokojnosti ďalšie príbehy svoje má, príbehy o tom, že *svetlému, radostnému, všetko sa hneď lepšie darí* príbehy o tom, že *z dobrého rodí sa vždy len dobré* a o tom, že *dobre stále viac len už bude, pretože lepšie už je a to je vývoj prirodzený samovolný takýto*. Vložiť by aj tieto ďalšie príbehy do svojej hry mohli ďalej, aj tieto príbehy ludia a hrať sa s nimi vždy, keď je chvíla volná, moment príjemný, hrať sa a ďalej si žiť, k dobru a k svetlu sa takto častejšie ""modliť"", zasievať svetlo si do duše svojej týmto takto stále viac, až raz, zastávka tretia zažiari jasom, časom, keď pocítia úlavu velkú, keď zistia, že im je už viac lepšie, ako horšie býváva, inak než zvyknuté bolo, inak než sa doposial v minulosti dalo, a že stalo sa to, že nastúpia, v pocite, že majú chuť, chuť spoznať sa a dozvedieť skutočne kto sú a kam až siahajú, aké sú ich hranice a kam sa až zajsť dá a dajú sa na cestu SebaPoznávania hlbšieho a vtedy začne im nový čas, čas prebudenia si vnútorného raja, čas, keď nastúpia na cestu sebaočistnú, cestu ponorenia sa čarokrásneho do vnútra svojho, cestu spoznania, že hranice nie sú a že vždy aj inak sa dá. A tu, ich smer vedie v kruhu k tým prístupom prvým dvom, čo v jeden sa časom zlievajú a o ktorých hovorila som na začiatku"
a víla sa usmiala a v radosti rozplynula sa v priezračnom povetrí.