wake up every morning, look yourself in the mirror and ask yourself, “If today was the last day of your life, would you want to do what you are going to do today?”

same here.
a stále viac.

pred dvomi týždňami cez víkend prišla anka za mnou do zlína
len tak, neplánovane, potešila ma.
boli sme spolu v obuvníckom múzeu a všademožne
a videli sme naživo najkrajšieho muža na svete.
niekoľko hodín vkuse sme sa večer rozprávali a povedala mi, že si o mne myslí, že som melancholik.
paradoxne, väčšina ľudí, s ktorými si naozaj rozumiem sú mi opakom.
-
v poslednom čase mi nezávislo od seba viac ľudí (od ktorých by som to asi ani tak priamo nečakala) povedalo, že ma majú radi alebo že im chýbam. je to zvláštne a zisťujem, že keď mi niečo také povie kamarát/kamarátka, neviem ako mám na to reagovať a pri každej tej situácii ma to dosť zarazilo.
-
schiele si vystrihoval límce na košele z papiera.
-
minule, keď som zaspávala sama v prázdnom byte som si uvedomila, že mi je už trochu smutno
ráno na to som cestou do školy stretla hádajúci sa pár a hneď ma ten smútok prešiel.
-
po dlhodobom všímaní a uvedomovaní som prišla na to, že sa ku mne moji rodičia naozaj pekne správajú.
-
v pondelok po troch hodinách spánku o 5 ráno vo vlaku som si vyzliekla sveter
a sledovala som v odraze moje zelektrizovanú ofinu a asi 5 minút som sa na tom strašne bavila.
-
a vybavila som mne a tereze fotenie porcelánu a skla od štúdia qubus a v utorok si pre neho asi ideme a teším sa na to fotenie najviac! jú.

urcite je niekto taky v Tvojom okoli. mozno i nejaki starsi clovek, mozno i na skole.

http://www.lukasrichter.sk