národ, Boh, rodina ~ tradičné archetypy, opory, stabilné body našej existencie ~ sa rozplývajú, strácajú, odchádzajú ~ človeku ostáva nájs? silu, energiu v sebe, by? individuálnym organizmom, sebestačnou jednotkou ~ potom prichádza radostná interakcia, sebarealizácia, vo svete nekončiacich možností // fórum pre nespokojných, ktorí nemajú čas na hrubé knihy.
Erik Davis,
Techgnosis: biblické odtrhnutie jablka zo stromu nebol „pád“ do hriechu, ale počiatok skutočnej povahy človeka ako hľadača poznania.
David D Burns,
Feeling Good, 1980: väčšina depresívnych stavov pramení z toho, že ste zapadli do vyjazdených koľají a zabudli, čo vás k tomu viedlo.
Deepak Chopra,
The Seven Spiritual Laws of Success, 1994: čím viac dávame, tým viac sme zapojení do obehu kozmickej energie a tým viac jej dostaneme spä? vo forme lásky, materiálnych vecí alebo š?astných náhod.
Anthony Robbins,
Awaken the Giant Within, 1991: všetok ľudský pokrok sa odohráva vďaka skúmaniu súčasných obmedzení. nemusíme ma? pripravené odpovede – ak sa dobre spýtate, dostanete dobrú odpoveď.
Pierre Teilhard de Chardin: „nie sme ľudské bytosti prežívajúce duchovnú skúsenos?, ale duchovné bytosti prežívajúce ľudskú skúsenos?.“
pozornos?
Napoleon Hill,
Think and Grow Rich, 1937: to, čo si o sebe myslíme, vyžaruje do sveta pomocou podvedomia a vracia sa k nám ako bumerang vo forme našich „príležitostí“. ak pochopíme, že naše zážitky majú význam podľa spôsobu, akým ich vnímame, a ak ovládneme vlastné myšlienky, môžeme si sami určova?, čo do nášho podvedomia prenikne a čo nie.
Louise Hay,
You Can Heal Your Life, 1984: ak budete lipnú? na svojich problémoch, stanú sa neprekonateľnými, ak zvážite svoje možnosti, stanú sa vám nádejou a motiváciou.
Marcus Aurelius,
The Meditations, 2.st.: veci a ľudí treba prijíma? takých, akí sú, a nie takých, akých by sme ich
chceli ma?. „aj keď vy máte zlomené srdce, ľudia budú ži? rovnako ako predtým.“
James Hillman,
The Soul’s Code: In Search of Character and Calling, 1996: život nie je o tom, sta? sa niečím, ale o uskutočňovaní predstáv, ktoré už existujú. sme posadnutí osobným rastom, usilujeme sa o dosiahnutie nejakého imaginárneho neba, ale namiesto snahy prekroči? ľudskú existenciu je zmysluplnejšie “zarasta?” dovnútra sveta a do svojho miesta v ňom.
Deepak Chopra,
The Seven Spiritual Laws of Success, 1994: zatiaľčo pozornos? na niečo zameraná túto vec energizuje a vedie k jej rozšíreniu, zámer vyvolá energiu a informácie a „zariadi svoje vlastné splnenie.“ ak je myseľ kľudná, prenechávame kozmu, aby sa „postaral o detaily.“
John Lennon: „život je to, čo sa ti prihodí, kým si zaujatý plánmi na niečo iné.“
Deepak Chopra,
The Seven Spiritual Laws of Success, 1994: i keď máte určitý zámer, musíte presta? lipnú? na jeho uskutočnení, aby sa mohol prejavi? sám. „ rados? a smiech môžu vyviera? len z odtiahnutého zaujatia, keď sa symboly blahobytu vytvárajú spontánne a ľahko. bez odstupu sme väzni bezmoci, beznádeje, všedných potrieb, triviálnych starostí, tichého zúfalstva a prílišnej vážnosti – typických znakov každodennej priemernej existencie a vedomia chudoby.“ bez odstupu máme pocit, že musíme problémom vnúti? riešenie, ale s odstupom môžeme by? svedkami dokonalých riešení, ktoré sa spontánne vynoria z chaosu.
Richard Carlson,
Don’t Sweat The Small Stuff, 1977: „predstavte si ľudí okolo seba ako miminká alebo storočné ‘deti’”. to vám skoro vždy poskytne správny náhľad a súcit (vrátane pobavenia).
Richard Carlson,
Don’t Sweat The Small Stuff, 1977: „položte si otázku: ako bude toto dôležité odo dnes za rok?“ keď si ju Carlson kládol často, začal sa veciam, ktoré ho predtým znepokojovali,
smia?.
zlo, strach
Joseph Campbell,
The Power of Myth: súčas?ou dospelosti je pritakanie zlu a uznanie jeho existencie v našom svete. „potvrdenie všetkých vecí“ neznamená, že sa nemôžeme vzoprie? určitej situácii, ale že nemôžeme poveda?, že niečo nemá právo na existenciu.
James Hillman,
The Soul’s Code: In Search of Character and Calling, 1996: nevinnos? zlo pri?ahuje.
Ayn Rand,
Atlas Shrugged, 1957: „spoločnos?“ pôsobí ako ochranný štít pre všetky druhy priemernosti, kde sa ľudia zhodujú v tom, že nebudú poukazova? na nedostatok úsilia druhých, ak nebude odhalený ten ich.
James Allen,
As A Man Thinketh, 1902: „by? na mizine je dočasná situácia, ktorá v priebehu života postihne skoro každého, ale by? chudobný je postoj či súhrn presvedčení, ktorý upevňujeme, ak svoju chudobu hádžeme na životné okolnosti.“ nepri?ahujeme len to, čo máme radi, ale aj to, čoho sa bojíme.
Buddha,
Dhammapadam: „nenávis? nejde prekona? nenávis?ou, nenávis? je možné prekona? láskou. to je večný zákon.“
James Allen,
As A Man Thinketh, 1902: „okolnosti človeka neutvárajú, ale
odhaľujú.“ keby okolnosti vždy určovali život ľudí a ich výhliadky, ľudstvo by nikdy nedosiahlo žiaden pokrok. v skutočnosti v nás okolnosti majú za úlohu prebudi? tie najlepšie vlastnosti, a ak sa práve vtedy rozhodneme trva? na tom, že nám bolo „ublížené“, ?ažko sa nám podarí vybičova? sa k vedomému úsiliu uniknú? z nepríjemnej situácie, pretože sa zdá naprosto beznádejná. úspešný človek (rovnako spoločnos?) je ten, ktorý si dokáže čo najúčinnejšie poradi? s neúspechom.
Susan Jeffers,
Feel the Fear and Do It Anyway, 1987: „prekonáva? strach je menej desivé než ži? s podvedomým strachom, prameniacim z pocitu bezmocnosti.“ kto nikdy neriskuje, paradoxne žije v hrôze, že sa niečo pokazí. nado všetko vyhľadáva bezpečie a istotu, výsledkom je však chronická neistota. v skutočnosti je jednoduchšie (a neporovnateľne uspokojujúcejšie) skúša? nové veci.
Henry David Thoreau,
Walden, 1854: „väčšina ľudí vedie život tichého zúfalstva.. ak človek zamieri bez váhania tam, kam ho vedú jeho sny, a vynasnaží sa ži? životom podľa svojích predstáv, dosiahne výsledok, s akým sa bežne nestretne.“
osud, účel
Wayne Dyer,
Real Magic, 1992: v živote sa nestávajú žiadne náhody. každá skúsenos?, akokoľvek bolestná, nás dovedie k nejakej vyššej hodnote. keď sa potom obhliadneme spä?, uvidíme, že všetko do seba zapadá a je súčas?ou odvíjajúceho sa plánu.
James Hillman,
The Soul’s Code: In Search of Character and Calling, 1996: k de?om sa správame, ako keby boli nepopísaný list bez vlastnej autentickosti, a odopierame im tak možnos? vlastného usporiadania života pod vedením ich vlastného ducha.
Wayne Dyer,
Real Magic, 1992: sú tri základné formy osvietenia: 1, prostredníctvom
utrpenia. „prečo ja?“ po určítých udalostiach nasleduje utrpenie a niečo nás naučí. ale ak je utrpenie naším jediným učiteľom, prestaneme veri? v zázraky. 2, prostredníctvom
výsledku. tu máme ambície a ciele, ktoré dávajú životu zmysel. stále tu ale musíme zápasi? podľa vonkajších okolností, pričom nám uniká vyššie vedomie, ktoré vytvára magično. 3, prostredníctvom
účelu. vo vesmíre má všetko svoj účel, a ak budeme ži? v súlade so svojím skutočným účelom, začneme sa mu približova? a magicky vytvoríme to, čo chceme, bez toho, aby sme bojovali proti životu.
James Redfield,
The Celestine Prophecy, 1993: konflikty a zlovôľa vytvárajú trenie proti prúdu energie vo vesmíre, zatiaľčo bezvýhradne milova? znamená pohybova? sa v súlade s vesmírnou energiou a prijíma? jej milos? a moc.
James Hillman,
The Soul’s Code: In Search of Character and Calling, 1996: musíme veri? v schopnos? sveta postara? sa o nás a láskyplne nám odhali? svoje tajomstvá.
Viktor Frankl,
Man’s Search into Meaning, 1959: nie sme tu preto, aby sme súdili život podľa toho, čo sme od neho očakávali a čo sme dostali, ale skôr musíme nájs? odvahu pýta? sa, čo život očakáva od
nás, deň po dni.
Boëthius,
Filozofia utešiteľka, 6. st: kým Prozreteľnos? hladko organizuje vesmír ako celok, Osud sa zaoberá pohybom jednotlivých bytostí v čase. človek, ktorý je bližšie k Bohu, žije vo väčšej zhode s Prozreteľnos?ou, preto sa môže na jej pomoc viac spolieha?. avšak ten, kto sa spolieha len sám na seba, je pripútaný k svojmu Osudu, a tým má paradoxne menšiu kontrolu nad svojim účelom.
priateľstvo
Theodore Zeldin,
An Intimate History of Humanity, 1994: Darwin, Marx a Freud stavajú do stredu svojich svetonázorov konflikt. ale dnešná éra nie je o konflikte, no o informáciách. povzbudenie a uznanie sa stávajú väčšími hodnotami než postavenie a moc. ľudia hľadajú spriaznené duše, a nie nutne z romantického hľadiska.
Dale Carnegie,
How to Win Friends and Influence People, 1936: „nikdy nekritizujte, neodsudzujte a nes?ažujte sa. poskytnite úprimné ocenenie. pamätajte, že vlastné meno je pre každého ten najsladší a najdôležitejší zvuk v ktoromkoľvek jazyku.“
Marcel Proust veril, že priateľstvo môže by? bezstarostné a neintelektuálne, že konverzácia je príležitos?ou k pobaveniu druhého a k navodeniu pocitu, že on znamená niečo viac.
láska, partnerstvo
Andrew Welburn,
Počiatky kres?anstva: „láska je zjavenie Boha individualizovanému, sebaznalému človeku, rovnako ako moc a múdry poriadok boli zjavením Boha starovekému ľudstvu, než dosiahlo sebapoznanie.“
Wayne Dyer,
Real Magic, 1992: duchovní partneri prekročia povrchné spoločné vlastnosti a sú schopní rozpozna?, že ich vz?ah súvisí s vývojom ich duší. s touto základnou znalos?ou sa budeme k ľuďom okolo správa?, ako by boli darom, nie majetkom.
James Hillman,
The Soul’s Code: In Search of Character and Calling, 1996: keď sa zamilujeme, cítime sa nadmieru dôležití, pretože dokážeme odhali?, kto skutočne sme, pri letmom zahliadnutí svojej duše. stretnutie dvoch milencov je stretnutím obrazov, výmenou predstáv.
Paul Coelho,
Alchymista, 1993: láska sa zhmotní iba vtedy, ak je ten druhý ochotný podpori? tvoje hľadanie pokladu.
M Scott Peck,
The Roads Less Traveled, 1978: „túžba po láske nie je samotnou láskou. láska sú činy.“ rovnako ako die?a si raz uvedomí, že je samostatná bytos?, vráti sa i milenec nakoniec sám k sebe. v tomto bode začína „skutočná“ láska. zamilova? sa dokáže každý, nie každý sa ale dokáže
rozhodnú? milova?. možno nebudeme ma? nikdy moc nad počiatkom lásky, ale so sebekázňou si môžeme zachova? kontrolu nad svojími reakciami. akonáhle sme tieto „hýbatele“ lásky zapojili, majú tendenciu zostáva? a zväčšova? našu schopnos? smerova? lásku tým najživotodarnejším a najvhodnejším spôsobom.
zmysel života, poslanie
Mihaly Csikszentmihalyi,
Prúdenie: psychológia optimálnej skúsenosti, 1990: „zmysel života je to, čo má význam pre mňa.“
Thomas Moore,
Care of the Soul, 1992: existuje mnoho aspektov „ja“. uspokojením ich navzájom si konkurujúcich požiadaviek (napríklad samota versus spoločenský život) sa náš život môže rozvinú? v čosi plnšie. svoje ego niekedy môžeme zabavi?, inokedy môžeme by? mudrcmi odpútanými od svetských radostí. obe možnosti majú svoju hodnotu a my sa nemusíme neustále uis?ova?, že náš život dáva nejaký zmysel.
James Redfield,
The Celestine Prophecy, 1993: väzba na „vedomie nedostatku“ je potláčaná do úzadia uvedomením, že musíme usilova? o to, čo má pre nás najväčší význam. niekoľko minulých storočí pripravilo scénu pre novú éru „oceňovania záhad“. to, ako strávime čas, nebude určova? nič menšie než to, čo nám pripadá obdivuhodné.
čin, aktivita, práca
Theodore Zeldin,
An Intimate History of Humanity, 1994: najbežnejšia forma otroctva bola dobrovoľná, keď ľudia boli často ochotní vzda? sa slobody za pravidelné jedlo a strechu nad hlavou. nestali sa dnešní zamestnanci náhodou duchovnými dedičmi tradície otroctva, keď tak ľahko predávajú svoj čas, pretože vlastne poriadne nevedia, čo s ním, a príliš sa boja vykroči? do neznáma?
Bhagavadgíta: ak nevykonávate činnos?, ktorú máte radi, vaša duša sa zatemňuje.
Zig Ziglar,
See You at the Top, 1975: krajiny, ktoré sa o vás „postarajú“, majú najväčšie percento samovrážd, pretože ak sa od ľudí nežiada príspevok a práca, pripadá im, že nemajú žiadnu cenu.
Bhagavadgíta poukazuje na tri „zložky prírody“:
tamas (temnota),
radžas (oheň) a
sattvu (svetlo).
tamas zosobňuje nedotknutos?, tupos?, nedostatok záujmu a ignoráciu. život podľa zložky
radžas je plný činnosti a nekonečného obchodovania, s prstami v príliš mnoho misách, túžbou ma? stále viac, nedostatkom odpočinku a chtíčom po veciach a ľuďoch. je to život o braní a získavaní, zameraný na „čo je moje a čo ešte nie je moje“, riadi sa konečným „výsledkom“. človek vie, že žije život svetla,
sattva, ak sú jeho úmysly vznešené a to, čo robí, mu prináša kľud. práca je jeho útočiskom a venoval by sa jej aj bez odmeny.
James Redfield,
The Celestine Vision: pravdu nájdeme len v priamej skúsenosti, napriek tomu však lipneme na modeloch fungovania sveta, ktoré do skúsenosti nezapadajú. duchovné vedomosti sa nedajú získa? pomocou „inštrukcií“.
Mihaly Csikszentmihalyi,
Prúdenie: psychológia optimálnej skúsenosti, 1990: ľudia v stave „prúdenia“ cítia, že sú súčas?ou tvorivého procesu väčšieho rozmeru, ktorý mystici nazývajú „extáza“ a umelci „inšpirácia“. človek môže spozna? prúdenie podľa toho, že sa pri ňom zdanlivo zastaví čas. starodávny taoistický učenec Čuang-c podáva definíciu cez Tchinga, váženého dvorného mäsiara pána Wen-chueja, ktorý popisuje spôsob práce: „vnímanie a chápanie sa zastaví a duch putuje, kam sa mu zachce.“ prestanete „myslie?“ a len konáte. po každom zážitku prúdenia je človek niečím viac, než bol predtým. každá vstrebaná vedomos?, každá nová zručnos? či zlepšenie rozširuje ľudské ja a dáva mu lepší poriadok, čím sa formuje „stále výnimočnejší jedinec“.
Ayn Rand,
Atlas Shrugged, 1957: tvorcovia bohatstva, buďte hrdí! bojujte za svoju slobodu zlepšova? a vyrába? a nikdy nepodľahnite pocitu viny tých, ktorí sú neproduktívni.
Daniel Goleman,
Emotional Intelligence, 1995: obchodné úspechy sú výsledkom nadšenia pre víziu alebo výrobok. napriek tomu, že za týmito úspechmi často stoja veľké egá, je známe, že lepšie spoločnosti majú schopnos? vytvori? harmóniu a nadšenie tým, že sa zamerajú na produkt alebo víziu, nie na podnik.
Deepak Chopra,
The Seven Spiritual Laws of Success, 1994: védske pravidlo o úspore úsilia hovorí: „rob menej a dosiahni viac.“ ak naše činy motivuje láska, a nie prianie ega, získame nadbytočnú energiu, ktorú môžeme využi? na vytvorenie čohokoľvek. naopak túžba po moci na úkor druhých, alebo snaha získa? ich ocenenie, spotrebuje veľké množstvo energie. potom sa pokúšame niečo dokáza?, zatiaľčo keď konáme podľa svojho vyššieho ja, proste vykonávame voľbu, ako a kde sa budeme rozvíja? a dosiahneme hojnos?.
Bhagavadgíta: kým sme nažive, nemôžeme sa vyhnú? činom a ich následkom. to je karma.
Bhagavadgíta: existuje čin vykonaný túžbou a čin vykonaný účelovo. prvý druh sa zdá ľahší, pretože nám umožňuje ži? bez spytovania a vyžaduje pramálo sebapoznania. v skutočnosti odporuje všeobecným zákonom a často vedie k tomu, že sa z nášho života vytratí duchovno. účelová akcia sa zdá komplikovanejšia a menej jednoznačná, ale je to vlastne tá najprirodzenejšia cesta. je to spása našej existencie a dokonca zdroj radosti. označuje sa výrazom dharma.
Susan Jeffers,
Feel the Fear and Do It Anyway, 1987: vždy je dos? času. „najhoršou pascou na ceste životom je netrpezlivos?.“ netrpezlivos? je len trestaním samého seba, ktoré vytvára stres, nespokojnos? a strach. musíte veri? tomu, že nech robíte čokoľvek, všetko sa deje dokonale a v správnu dobu.
Norman Vincent Peale,
The Power of Positive Thinking, 1952: „vzda? sa“ znamená odoprie? si duchovné a materiálne odmeny, ktoré vám právom náležia.
Martin Seligman,
Learned Optimism, 1991: ľudia, ktorí sa ľahko vzdávajú, nikdy nespochybňujú svoju interpretáciu neúspechu alebo zneváženia, kým tí, ktorí pravidelne „preskakujú múr“, počúvajú svoj vnútorný dialóg, pričom sa bránia svojim vlastným zavádzajúcim myšlienkam a rýchlo nachádzajú pozitívne dôvody k ich odmietnutiu.
Anthony Robbins,
Awaken the Giant Within, 1991: vytvorte si desa?ročný plán a potom ho začnite uskutočňova? od konca. väčšina ľudí preceňuje to, čo môže zvládnu? za rok, a podceňuje to, čo môže dokáza? za desa? rokov.
David J Schwartz,
The Magic of Thinking Big, 1959: s ničím nečakajte na to, až nastanú ideálne podmienky. neprídu nikdy. konajte teraz.
prosperita
Wayne Dyer,
Real Magic, 1992: vedomie prosperity znamená vedie?, akú hojnos? už máme.
Louise Hay,
You Can Heal Your Life, 1984: „všetko, na čo sa sústredíme, rastie.. vďačnos? za všetko, čo máte, to ešte rozhojní.“
David J Schwartz,
The Magic of Thinking Big, 1959: úspech nie je primárne záležitos?ou okolností alebo vrodeného talentu, alebo dokonca inteligencie – je to voľba.
kritika
Richard Carlson,
Don’t Sweat The Small Stuff, 1977: „len tak pre zábavu prijmite kritiku zameranú proti vám (a potom sledujte, ako sa vytráca).“
David D Burns,
Feeling Good, 1980: schopnos? oponova? kritikom kľudným tónom, bez toho, aby sa človek hájil, má obrovský vplyv na sebahodnotenie. kritika môže by? oprávnená či neoprávnená alebo niekde medzi tým, čo zistíme napríklad kladením otázok kritikovi. tie musia by? špecifické i v prípade, že kritika bola zžieravá a osobná. buď tým odhalíme pravdu povedaného a dostaneme tak možnos? napravi? svoje správanie, alebo sme boli napadnutí v hneve. v tom prípade nám bude jasné, že kritika bola skôr výrazom frustrácie rečníka a nemierila priamo k nám. rozhodne nie je potrebné prejavova? negatívne emocionálne reakcie, pretože máme možnos? buď kritiku využi?, alebo sa ňou vôbec nezaobera?. tým tiež zmierime kritikovu zlos?. hnev je často obranou proti strate sebadôvery.
Buddha,
Dhammapadam: nikdy sa nemôžete zavďači? všetkým! hlavné je sústredi? sa na vlastnú prácu a integritu a nesta? sa závislými na dobrej mienke druhých.
Deepak Chopra,
The Seven Spiritual Laws of Success, 1994: odnaučte sa bráni?. ak neustále obhajujete svoje stanovisko alebo viníte druhých, nemôžete by? otvorení onomu dokonalému riešeniu, ktoré čaká v zálohe.
emócie
David D Burns,
Feeling Good, 1980: „vaše emócie nasledujú vaše myšlienky rovnako, ako kačiatka nasledujú svoju matku. ale fakt, že kačiatka verne plávajú za ňou, ešte neznamená, že matka vie, kam smeruje.“ emócie sú takmer to posledné, čomu by sme mali dôverova?, pretože „pocity nie sú fakty“.
Aristoteles: „každý sa vie rozhneva? – to je ľahké. ale hneva? sa na správnu osobu, do správnej miery, v správnu dobu, so správnym úmyslom a správnym spôsobom – to už tak ľahké nie je.“
Daniel Goleman,
Emotional Intelligence, 1995: použitím inteligencie v oblasti citov môžeme nezmerateľne zlepši? svoj život. emócie sú návyky a ako každý zvyk môžu podkopa? naše najlepšie úmysly. odnaučením sa niektorým emóciám a rozvojom iných získame kontrolu nad svojím životom.
š?astie
David J Schwartz,
The Magic of Thinking Big, 1959: ak označíme svoju výchovu, vek, š?astie, inteligenciu, partnera, zdravie či iné faktory za „vec, ktorá nás nepustí ďalej“, stávame sa obe?ou choroby neúspechu. nikdy nespoliehajte len na š?astie, aby ste získali, čo chcete. jediným očkovaním proti tejto chorobe výhovoriek je uvedomelá sebadôvera.
Viktor Frankl,
Man’s Search into Meaning, 1959: š?astie je vedľajší produkt zabudnutia seba samého pri plnení úlohy, ktorá podnecuje celú našu predstavivos? a nadanie.
Mihaly Csikszentmihalyi,
Prúdenie: psychológia optimálnej skúsenosti, 1990: skutočne š?astní sme v prípadoch, keď máme veci pod kontrolou. optimálna skúsenos? je tá, ktorú sami riadime a dáva nám pocit moci. nastolenie poriadku vo vedomí, „kontrola mysle“, je kľúčom k š?astiu.
nezávislos?, jedinečnos?, sloboda
Ralph Waldo Emerson,
Self-Reliance, 1841: snažíme sa spolieha? na veci ako sex, pracovné úspechy, jedlo a nákupy, vďaka ktorým sa cítime nažive. na to, aby sme fungovali, nepotrebujeme súhlas iných ľudí. naša hlavná povinnos? nie je staros? o rodinu, zamestnanie, krajinu, ale o to, čo nás povoláva kona? veci. „povinnos?“ často maskuje nedostatok zodpovednosti ís? vlastnou cestou. túžbu môžeme na niekoľko rokov odsunú?, zvoli? si jednoduché zdroje peňazí a uspokojenia alebo pohodlnejšiu situáciu, ale nakoniec sa toto volanie aj tak nejak presadí a vyžiada si svoje. skutočné veci, ktoré robíme bez ohľadu na to, čo si o nich myslia iní, sú fragmenty génia, ktorého pôsobenie musí utvára? všetky dni nášho života.
Ralph Waldo Emerson,
Self-Reliance, 1841: „politické ví?azstvo, zvýšenie príjmu, uzdravenie chorého či návrat priateľa alebo nejaká iná priaznivá udalos? pozdvihne vášho ducha a vy si myslíte, že vám nastávajú lepšie časy. neverte tomu. nič iného vám neprinesie kľud než vy sami.“
James Redfield,
The Celestine Prophecy, 1993: „všetko je energia.“ keďže presne nevieme, ako túto energiu prúdiacu vesmírom obnovi? v sebe samých, pokúšame sa ju „kradnú?“ iným ľuďom. prístup k „vyššiemu zdroju“ ale máme kedykoľvek a stratenú energiu môžeme získa? znovu. namiesto páchania zločinu využívania energie iných ľudí sa môžeme ponori? do seba a dosta? sa k nej prostredníctvom meditácie, ticha či pobytom v prírode.
Buddha,
Dhammapadam: človek nemusí spolieha? na udalosti a podmienky okolitého sveta, aby dosiahol š?astie. je našou povinnos?ou oslobodi? sa od nenávisti, chorôb a nekľudu. ak si vystačíme sami, ctižiados? a hromadenie nám budú pripada? ako podradné cesty k š?astiu.
Buddha,
Dhammapadam: „žiaľ plynie z toho, čo je nám drahé, strach sa rodí z toho, čo je nám drahé. pre človeka oslobodeného od náklonnosti žiaľ neexistuje, ako by potom mohol ma? strach?“ ak sme k niečomu pripútaní, bojíme sa, že to stratíme. ak ale pochopíme prechodný ráz sveta a prijmeme všetko, čo k nám príde, môžeme tak obmedzi? závislos?, a tým i strach a zúfalstvo.
Buddha,
Dhammapadam: „štyri výroky“ pre skoncovanie trápenia: 1, utrpenie či ľútos? je podmienený stav. 2, má svoju príčinu. 3, má svoj koniec. 4, je možné ho ukonči? nacvičovaním osemdielnej cesty k nirváne. táto cesta obsahuje: 1, presné vnímanie. 2, presné myslenie. 3, presnú reč. 4, primeraný čin. 5, primeraný spôsob obživy. 6, presne zamerané úsilie. 7, uvedomelos?. 8, meditáciu.
Buddha,
Dhammapadam: útek do ústrania je znamením sebectva alebo strachu. „ži vo svete, nie z neho.“
Buddha,
Dhammapadam:
nirvána nie je potlačením sveta zmyslov, ale schopnos? ži? v ňom v absolútnej nezávislosti. v pálijskom jazyku znamená nirvána „vymretie“ – negatívnych vlastností, ako je chamtivos?, nenávis?, sebaklam, povýšeneckos?, pochyby a nemenné názory.
Henry David Thoreau,
Walden, 1854: „ak niekto nedodržiava krok so svojími súputníkmi, je to možno preto, že počuje iného bubeníka. nechajme ho kráča? podľa hudby, nech je v akomkoľvek rytme a akokoľvek ďaleko.“
Thomas Moore,
Care of the Soul, 1992: „jedinečnos? človeka tvoria jeho šialené a zvrátené časti, rovnako ako tie racionálne a normálne.“
Theodore Zeldin,
An Intimate History of Humanity, 1994: génius je človek, ktorý vidí jasne, zatiaľčo my ostatní sme zachytení v pavučinách svojej doby. vidie? jasne je ale ?ažké, ak hájime naše špecializované znalosti a nevydávame sa na nové územia. najlepším spôsobom, ako prekona? strach, je zaujíma? sa o to, čo nám ten strach naháňa. bez tejto fáze by sme na zvieratá stále pozerali ako na strašné mýtické beštie a nie ako predmety skúmania. ak sme pripútaní k pojmom, ktoré nemajú základ v realite, strácame čas? svojej slobody. zvedaví získajú slobodu a moc a užijú si viac zábavy.
Deepak Chopra,
The Seven Spiritual Laws of Success, 1994: ego je založené na strachu, kým vyššie ja existuje v láskyplnom bezpečí. „je imúnne voči kritike, nebojí sa žiadnej prekážky a pred nikým sa necíti menejcenné. napriek tomu je zároveň pokorné a nad nikoho sa nevyvyšuje, pretože si je vedomé, že každý predstavuje rovnaké ja, rovnakého ducha v rôznych podobách.“
vôľa
Bhagavadgíta: Boh je všemocný, avšak človek má slobodnú vôľu.
Susan Jeffers,
Feel the Fear and Do It Anyway, 1987: celý život počúvame, že máme prija? zodpovednos?. význam zodpovednosti si vykladáme tak, že ideme študova?, najdeme si zamestnanie, zoberieme si hypotéku, oženíme sa či vydáme. zodpovední sme ale za to, ako si vysvetľujeme svoje skúsenosti. nenávidíte svoju prácu? potom buď urobte vedomé rozhodnutie zosta? a zlepši? ju, alebo dajte výpoveď.
Paul Coelho,
Alchymista, 1993: každý človek ide za svojím vlastným osudom, ktorý existuje nezávisle na iných ľuďoch.
Maxwell Maltz,
Psycho-Cybernetics, 1960: ľudské bytosti obsahujú „esenciu“ alebo životnú silu, ktorá sa nedá zredukova? len na mozog a fyzické telo. Jung túto esenciu nazýval
libido, Bergson
élan vital, Gréci
daimon, Rimania
genius. človeka nie je možné definova? jeho fyzickým telom alebo mozgom, rovnako ako elektrický prúd nie je možné definova? drôtom, ktorým prebieha. skôr sme systémy neustáleho prúdenia. „človek
nie je stroj, on stroj
vlastní a používa.“
Joseph Murphy,
Sila podvedomia, 1963: keď sa z myšlienky stane pocit a z predstavy vášeň, podvedomie vám dodá, čo chcete, rýchlo a v hojnosti. kým vedomá myseľ udalos? vidí, zaznamená a zapamätá si ju, podvedomá myseľ pracuje opačným smerom, pretože „vidí“ veci predtým, než sa stanú (preto je intuícia neomylná).
Paul Coelho,
Alchymista, 1993: never „najväčšej lži“, že nemôžeme ovplyvni? svoj osud. je to možné, ak vieme „číta? znamenia“, čo dokážeme vo chvíli, keď sme schopní vidie? svet ako celok.
Paul Coelho,
Alchymista, 1993: v živote sa stretávame s ?ažkos?ami, nech robíme čokoľvek, ale je lepšie ma? problémy, ktoré dávajú zmysel, pretože sú súčas?ou toho, o čo sa snažíme. inak sa zdajú by? zákerné, ako by nás postihovali jeden za druhým.
James Allen,
As A Man Thinketh, 1902: „nepri?ahujeme to, čo
chceme, ale to, čo
sme.“ cieľ dosiahneme, pretože ho svojou bytos?ou
stelesňujeme. úspech preto „nedosiahneme“, ale „staneme sa“ ním. medzi mysľou a hmotou neexistuje žiaden rozdiel.
Maxwell Maltz,
Psycho-Cybernetics, 1960: experimentálni a klinickí psychológovia zistili mimo akúkoľvek pochybnos?, že mozog nedokáže príliš dobre rozlišova? medzi skutočným zážitkom a tým, ktorý si plne predstavujeme. mozog premýšľa v obrazoch. ak si teda dokážete vytvori? žiadúci obraz samého seba, mozog a nervová sústava si automaticky budú predáva? stálu spätnú väzbu, aby zaistili, že vopred stanovenú predstavu „naplnia“.
Ralph Waldo Emerson: „človek je tým, o čom celý deň premýšľa.“
Goethe: „čokoľvek môžete urobi? alebo o čom môžete sníva?, začnite s tým – odvaha má v sebe génia, silu a kúzlo.“
Paul Coelho,
Alchymista, 1993: „keď niečo chceš, celý vesmír spojí sily, aby ti to pomohol dosiahnu?.“
nestačí? -)
citaty a ine memy
citaty ktore ovplyvnili vas zivot
