o vzťahoch a o príbehoch




Je zvláštne, aké priezory skutočnosť otvoriť dokáže. Priezory do neznámeho, nové uhly nazerania a teda aj praxe magickej poskytujúce.

Ako dnes, otvorilo sa a rozplietať to nové v sebe začalo.
Je to o tom, aké príbehy smerujeme, tvoríme, prijímame a nimi sa stávame.
Príbehy, teda popisy sveta, nás v ňom, príbehy o vzťahoch nás k rôznym subjektom a objektom sveta, k rôznym javom a spätne o ich vzťahu k nám samotným.
Napríklad príbeh, aká je láska, aký je ten a ten človek, čo by som mal a čo nemal, aký som ja, čo dokážem a čo už nie a podobne. Vo všetkom čo je, je energia, sila posúvať to ďalej, za hranice, do nového. A zároveň, príbeh, popis, smeruje túto energiu, toto smerovanie. Aké príbehy prijímame, často aj polovedome, až nevedome, tvarujú náš život. Už len vo vnímaní, kde sa z nich stávajú selektívne filtre, alebo priezory, alebo vo vzťahoch k druhým luďom, kde príbeh, obraz, ktorý si o danom človeku utvoríme, ktorý príjmeme ako pravdivý, utvára náš obraz o tom človeku, a ten sa stáva zase selektívnym filtrom (možňujúcim na tom človeku spoznávať či spoznať, (u)vidieť, len to, čo je v súlade s príbehom o tom človeku), alebo priezorom, umožňujúcim mne, alebo aj tomu človeku v našom vzťahu prekračovať svoje hranice, či už vo vnímaní, alebo aj v (spoločnom) konaní a tak rásť.
Alebo aj príbeh o sebe samom, či o svete a jeho vzťahu k nám samým, či k iným subjektom alebo objektom "vonkajšieho sveta", o filtroch a priezoroch detto ako píšem vyššie.

Príbehy, popisy naše, kto pozorne sleduje, zisťuje, že nie je potrebné, viezť sa v starom. Príbehy často nevedomky v nás nadväzujú jeden na druhé, predošlé príbehy stávajú sa filtrom alebo priezorom, umožňujúce nám (alebo našim príbehom v nás už obsiahnutým) prijať, alebo odmietnuť nejaký príbeh, popis nový. Akoby žijú v nás často aj samovolne, čo môže byť dobré, prospešné, ak sú zdravé, rast a širšie, hlbšie a konštruktívne náhlady nesúce, alebo nezdravé, ak sú nezdravé.
A práve pre toto, niekedy aj samovolné (ak sa tomu dovolí) - aké príbehy prijímame, takými sa stávame, stávame sa nimi, stelesňujeme ich, žijeme nimi, sme nimi.

Čistenie príbehov, liečenie energie, ktorú nesú, dôležité môže byť, pre toho, kto chce vedome svoje smerovanie životom viesť. "Mojim zámerom je vyliečiť (energiu tohto) tento príbeh" a "Mojim zámerom je priniesť liečivý príbeh pre toto a pre všetko čo s tým súvisí" velmi osožnými kúzlami pre čarodeja stávajú sa.

Nové, čo stelesňujeme, čo zatial len v abstraktne, ako jemné chvenie za hranicou, či na jej okraji ukazuje sa, môžeme rôznymi spôsobmi prijať. Toto chvenie jemné, vibrovanie, až zafarbenie, pocitové, alebo aj iné, často ludia nevnímajú, pozorne sledujeme to, v liečivom príbehu položení, necháme to tvarovať sa len do liečivým tvarov. Necháme zámer náš liečbou presiaknutý, liečivé v tomto novom nájsť, pritiahneme tak toto nové liečivé do života nášho a necháme to rozvíjať sa. Bezpečná cesta. Pevne v liečivom príbehu ukotvení, plynieme liečivo(m), liečivo sa stáva našim životom a my sa stávame ním.

Liečivé príbehy
liečivo je, na obzore, za hranicou aj na jej okraji. často v neznáme skrýva sa. skúša trpezlivosť a vynaliezavosť, nové, čo smeruje, našou cestou, príbehom liečivým privolané, vstupuje jemne, citelne, ale niekedy zprvoti velmi jemne, akoby až nie, ale je tam a putuje k nám, privolané zámerom, je.